Zimná prognóza NBS ponúka veľa zaujímavých informácií. Na pomenovanie aktuálneho stavu hospodárstva sa stačí pozrieť na dva fakty.
Atentát neprávoplatne odsúdeného Juraja Cintulu na Roberta Fica negatívne poznačil Slovensko vo viacerých rovinách. Okrem devastačných poranení premiéra zásadne ovplyvnil aj pocit bezpečia v celej krajine. Ozbrojené zložky prirodzene sprísnili pravidlá pre ochranu ústavných činiteľov.
Dôsledkom útoku je však aj vyhrotenejšia komunikácia predsedu vlády voči bežným kritikom.
Pocit ohrozenia života a snaha o reciprocitu ovplyvnili celú koalíciu. Zrejme aj preto relatívne ľahko prechádzajú zásadné zmeny v oblasti spravodlivosti či sankcie voči tretiemu sektoru. Návrhy pritom kritizujú domáci aj zahraniční odborníci ako nevhodné či dokonca nebezpečné.
Nehovoriac o tom, že narástla kriminalita a nejde len o krádeže. Videli sme ozbrojenú lúpež so sekerami na zlatníctvo v nákupnom centre i predvianočný útok zlodeja slzotvorným plynom na predavača v známom kníhkupectve. To sú udalosti, ktoré by sme čakali skôr v zahraničných akčných filmoch.
Zjednodušene by sme mohli povedať, že neakceptovateľný atentát na jednotlivca zasiahol celú krajinu v predpokladaných aj nepredpokladaných oblastiach.
Nasledujúce prirovnanie môže vzhľadom na citlivosť témy pôsobiť neprimerane, no aj konsolidácia postavená na zvyšovaní daní sa môže prejaviť negatívnymi externalitami v rôznych oblastiach.
Nejde len o materiálne výhody, ale aj o život. Kvalita zdravotnej starostlivosti nezávisí od toho, čo sa napíše v Ústave SR, ale od sily ekonomiky. Pomyselný atentát na hospodárstvo sa tak môže prejaviť tým, že mnoho ľudí bude mať menej šťastia a nedostane potrebnú zdravotnú starostlivosť včas.
Niet pochýb, že konsolidácia bola nevyhnutná. Politický strach z nezvolenia však spôsobil, že koalícia nenašla odvahu na osekávanie drahých celoplošných opatrení. Napríklad 13. dôchodkov či bezplatného cestovanie aj pre bohatých.
Nie sú to zanedbateľné čísla. Až 30 percent najmajetnejších dostáva podľa analytikov od štátu cez dávky 1,1 miliardy eur, kým 30 percent najchudobnejších 1,4 miliardy. Vysoká miera prerozdelenia budí ilúziu sociálneho štátu, podobné príklady však ukazujú, že podstatná časť pomoci je „tringeltom“ pre bohatých.
Práve na senioroch vidieť, že v zdraví si dokážu užiť vianočný bonus, no až keď prídu do nemocnice, pochopia, že spôsob prerozdelenia nie je sociálny. Cynicky by sme mohli povedať, že politikov zaujímajú voliči, iba kým vládzu prísť k volebnej urne.
Najmä teraz pred Vianocami si ešte intenzívnejšie všímame početné zbierky na liečbu. To potvrdzuje, ako ilúzia bezplatného zdravotníctva spôsobuje, že kým na „soplík“ je vo verejnom poistení rozpočet, na liečbu závažných ochorení sa vyberajú peniaze.
Časť financií pre zdravotníctvo je možné získať efektívnejším prerozdelením, ale rovnako dôležité je, aby ekonomika rástla. Inak sa zdroje na inovatívnu liečbu ťažko získajú.
V pasci stredného príjmu
Cenou za konsolidáciu spojenú s „neznižovaním sociálneho štandardu“ je ekonomický útlm. To je ešte bolestivejšie pre krajinu, ktorá si odmieta uvedomiť, že jedna z jej nôh uviazla v pasci stredného príjmu.
Dôležité sú v tejto súvislosti dve dôležité čísla z aktuálnej prognózy NBS. To prvé hovorí, že zlepšenie nastane v rokoch 2027 a 2028, keď stúpneme až cez dve reálne percentá. Ach, nezabudnite sa pri tej rýchlosti pripútať! Významným, no nie jediným dôvodom tohto rastu bude aj spustenie výroby vo fabrike Volvo.
Hoci spoločnosť švédskeho pôvodu pomôže, v konečnom dôsledku prehĺbi koncentráciu krajiny postavenej na automobilovom priemysle. „Inovácie gde?“ ponúka sa prirodzene skeptická otázka.
Z aktuálnej makroprognózy sa oplatí spomenúť ešte jeden postreh týkajúci sa výberu DPH. Hlavný ekonóm NBS a bývalý minister financií Michal Horváth vysvetľuje, že na jednej strane medziročne stúpne výber dane z pridanej hodnoty v dôsledku istého rastu ekonomiky a zmien v sadzbách.
„Na druhej strane máme zvyšujúce sa daňové úniky. Z toho dôvodu je príjem z DPH o čosi nižší. Suma, o ktorú prichádzame v dôsledku nižšieho efektívneho výberu, je zhruba porovnateľná s jednopercentným zvýšením základnej sadzby. Takže sme mohli mať v podstate rovnaké daňové príjmy, ak by sme zachovali efektívnosť výberu pri nižšej sadzbe,“ poznamenal.
Zdroj: NBS
Ako ďalej dodal, v centrálnej banke odporúčajú opatrenia zamerané na zabránenie daňovým únikom a intenzívnejšie kontroly.
Zoznámte sa, Arthur Laffer
Čitateľom Forbesu určite netreba priblížiť, že podobný úkaz si už dávno všimol ekonóm Arthur Laffer. Rovnomenná krivka hovorí, že výber daní sa štátu oplatí len po určitú úroveň. Potom sa zvyšovaním sadzieb môžu príjmy z nich znižovať.
Dôvodom je demotavičné utlmenie ekonomiky. Dôležitú rolu tiež zohráva prechod do sivej, ilegálnej zóny a bolestivý únik finančného i ľudského kapitálu za hranice.
Samozrejme, krivka je do veľkej miery teoretickou úvahou. V praxi nie je možné univerzálne povedať, aké percento predstavuje takzvaný Lafferov bod – teda hranicu, od ktorej sa výber znižuje. Ani sklon poklesu. To ukáže až prax.
V prípade Slovenska však platí, že DPH nebude jedinou daňovou kategóriou, pri ktorej si môžeme overiť praktické fungovanie. Vyjadrenia mnohých podnikateľov i zamestnancov ukazujú, že o nových formách optimalizácie uvažujú aj pri zaťažení príjmu.
V prípade bohatších sa čoraz častejšie skloňujú zložité, ale legálne zahraničné schémy. Dôvodom nie je len snaha ušetriť, ale aj vymožiteľnosť práva či občiansky postoj, keď jednoducho odmietajú platiť dane v tuzemsku.
Paradoxne, Slovensko určite nie je najdrahšou daňovou destináciou, napríklad v porovnaní so susedným Rakúskom. Zlý imidž mu robia skôr neefektívne vládne rozhodnutia.
Trocha iný výskum
O „antikonsolidovaní“ musia uvažovať aj chudobnejší. Predovšetkým živnostníci zaplatia cez vyššie odvody či nové mikroodvody viac, hoci nie vždy môžu vyššie náklady premietnuť do svojich cien. Výnimočnou reakciou nemusí byť ani zrušenie živnosti. Štát tak namiesto peňazí získa ľudí s nárokom na rôzne dávky. To iba prehĺbi deficit.
Dobrou správou je, že sú ľudia a podniky, ktoré tu chcú ostať. Ak však koalícia nenájde odvahu sekať výdavky a sociálnu pomoc riešiť adresne, tiež sa to v nich môže zlomiť. Energetická pomoc pre 90 percent domácností má od adresnosti ďaleko asi tak, ako diplomová práca ústavného činiteľa od originálneho spracovania.
Na fórach, na ktorých sa používatelia zaoberajú tým, ako Slovensku pomôcť, zaznieva potreba posilniť inovácie a výskum. Dámam a pánom z koaličných strán, ktorý budú pripravovať ďalší predvolebný rozpočet však asi treba jasne vysvetliť, že nie je výskum ako výskum.
Dôležité je podporovať vývoj nových produktov a služieb, nie financovať najväčšie laboratórium na svete, ktorého úlohou je zistiť, pri akých sadzbách Lafferova krivka naozaj funguje.
