Reumatoidná artritída, roky bolesti a 17 rokov ciest na prírodnú kliniku v Brazílii. Pre väčšinu ľudí by to bol dôvod na spomalenie. Pre Teréziu Svátovú to bol však impulz vybudovať firmu na prírodných doplnkoch, ktoré sama potrebovala. Dnes je Terezia Company s obratom 300 miliónov korún jedným z najrešpektovanejších výrobcov v Česku.
Už 71-ročná žena, ktorá sa dnes cíti lepšie než v tridsiatke, keď nedokázala vyjsť ani po schodoch, vchádza do miestnosti tak ľahko, že by ste neuhádli, aký bolestivý životný príbeh stojí za jej úsmevom. Terézia Svátová žije s reumatoidnou artritídou desiatky rokov. Napriek tomu má energiu, ktorá zaplní kanceláriu skôr než sa jej stihnem pozdraviť.
„Otužovanie,“ začne bez okolkov, zatiaľ čo mi nalieva pohár rakytníkového džúsu z plodov svojej záhrady, „je jedna z najlepších vecí, ktoré pre seba môžete urobiť,“ vysvetľuje rodáčka z južného Slovenska, ktorej materinským jazykom je popri slovenčine aj maďarčina. Je to nezvyčajne priame a praktické úvodné gesto, ale presne také je celé jej podnikanie: bez ozdôb, bez kompromisov a zakorenené v osobnej skúsenosti.
Keď začne rozprávať svoj príbeh, rýchlo pochopíte, že bolesť nebola brzdou, ale motorom. Práve vďaka nej začala už v 90. rokoch hľadať riešenia mimo vtedy bežných medicínskych rámcov a postupne objavovala svet prírodných látok.
Po štúdiu zahraničného obchodu s červeným diplomom nastúpila na vysokú školu, kde v nej videli budúcu akademičku. „Chceli mať zo mňa profesorku,“ hovorí dnes s úsmevom. Namiesto akademickej dráhy však dostala ponuku, ktorá sa neodmieta. Federálne ministerstvo zahraničného obchodu ju vyslalo do zahraničia.
V 80. rokoch preto niekoľko rokov žila v Belehrade, vtedajšom centre juhoslovanského obchodu a diplomacie. Práve tam však prišli prvé vážnejšie zdravotné komplikácie.
Namiesto toho, aby jej lekári zapálené kĺby chladili, dostávala procedúry s horúcim parafínom, ktorý jej stav nezvratne zhoršil a odštartoval dlhú cestu bolesti, s ktorou bojuje dodnes. „Choroba sa prejavila naplno,“ spomína Svátová na obdobie, keď už mala dve malé deti a nedokázala vyjsť ani po schodoch.
Firmu radšej zavrite!
Nasledoval návrat domov a hľadanie cesty, ktorá by jej pomohla. Experimenty s prírodnými látkami čoskoro vyvrcholili založením Terezia Company. Písal sa rok 1990 a rozhodne nešlo o žiadny premyslený podnikateľský plán, ale skôr o inštinkt a potrebu zobrať vlastné zdravie do vlastných rúk. Začínala so zmesami korenín bez glutamátu a ďalších škodlivých látok, ktoré doma sama miešala a vozila na výstavy.
„Boli to roky, keď som robila úplne všetko sama,“ spomína. Stála 272 dní v roku pri stánku na veľtrhoch, vysvetľovala ľuďom princípy čistého zloženia a verila, že keď produkt účinkuje pri nej, môže pomôcť aj ostatným.
V roku 2004, o 14 rokov neskôr, uviedla na trh ako úplne prvá v Česku aj na Slovensku kapsuly z hlivy ustricovej, s ktorou už nejaký čas sama experimentovala a mala s ňou výborné skúsenosti. Na bežnom trhu však boli v tom čase doplnky stravy z hlivy tabu. Lekárne ju odmietali a prvý rok sa predali len štyri kusy.
„Hliva bola pre všetkých exotika, ľudia nechápali, prečo by ju mal chcieť niekto používať,“ hovorí Svátová. Lenže ona vedela niečo, čo ostatných ešte len čakalo: že huby sú zásobárňou minerálov a biologicky aktívnych látok, ak sa spracujú šetrne, môžu mať pre organizmus prekvapivo silný efekt. A tak trpezlivo pokračovala ďalej.
Jan Berounský
V roku 2005 napokon prišiel prelom, na ktorý čakala celé roky. Bolo to krátko po tom, čo jej audítorka navrhla, aby firmu radšej zavrela, že nemá budúcnosť. Na výstave Země živitelka ju oslovila novinárka, ktorá chcela o hlive napísať článok.
Vtedy ešte neplatila prísna európska regulácia zdravotných tvrdení, a tak mohla Terézia Svátová opísať presne to, čo celé roky ľuďom osobne vysvetľovala: že človek síce nie je „zelený organizmus“, ale potrebuje minerály a vitamíny, ktoré huby z pôdy prirodzene prenášajú.
Text vyšiel v Blesku pre ženy a odvtedy sa trh začal hýbať.
Ľudia boli zvedaví a lekárne zistili, že o produkt je záujem. Z doposiaľ odmietanej inovácie sa stal fenomén.
Päť rokov bola Terezia Company jediným výrobcom hubových doplnkov na českom a slovenskom trhu. A zatiaľ čo konkurencia len uvažovala, ako vstúpiť do novej kategórie, Svátová si medzitým vybudovala náskok – technologický, kvalitatívny aj spotrebiteľský.
Rozhodujúcu výhodu firme priniesla technológia, ktorú mal vtedy v Česku málokto. Svátová investovala do takzvaného tryskového mlyna, ktorý dokáže hubu rozdrviť na jemný prášok bez zahrievania nad 40 stupňov Celzia. „Väčšina aktívnych látok pri vyššej teplote degraduje. My sme chceli zachovať všetko,“ vysvetľuje s tým, že suší pri teplote maximálne do 38 stupňov, aby sa zachovala biologická hodnota suroviny.
Len overení pestovatelia
Každá jedna šarža prechádzala laboratórnymi rozbormi a firma postupne budovala vlastnú sieť overených dodávateľov z Európskej únie. V čase, keď iní výrobcovia pracovali s lacnými vstupmi, Terezia Company stavala na kontrole celého reťazca. „Buď to bude absolútne čisté, alebo to neurobíme,“ opisuje Svátová filozofiu, ktorú vo firme uplatňuje už od začiatku. A práve tento nekompromisný prístup položil základ rastu, ktorý prišiel o pár rokov neskôr.
Keď sa hliva začala na trhu udomácňovať, bolo jasné, že ľudia sú pripravení aj na ďalšie prírodné produkty. Svátová preto začala rozširovať portfólio o ďalšie medicinálne huby a kombinácie, ktoré vtedy v Česku prakticky nikto nepoznal. V tom čase išlo o riziko, trh nebol vzdelaný, zdravotné tvrdenia nemohla používať a konkurencia začínala prvé úspechy rýchlo kopírovať.
„Kopírovanie nás netrápilo. Trápilo by ma, keby som sama nebola krok pred nimi,“ hovorí podnikateľka. Preto firma investovala do inovácií a vývoja nových receptúr. Druhý zásadný prelom prišiel okolo roku 2010, keď uviedla na trh produkt, ktorý sa stal synonymom detských vitamínov – Rakytníček.
Inšpirovala ju chuť marakuje, ktorú zažila počas jedného pobytu pod sochou Krista v Brazílii. „Do Brazílie chodím už 17 rokov na jednu súkromnú prírodnú kliniku, kde mi pomocou metód indiánov z Čile a Peru pomáhajú liečiť môj stav. Vydržať striktný režim, dva týždne jesť len ovocie a absolvovať ďalšie miestne procedúry na regeneráciu organizmu síce nie je pre každého, no mne to jednoznačne pomáha,“ vysvetľuje podnikateľka, prečo sa tam o pár týždňov vracia aj tento rok.
Spojenie rakytníka, kvalitnej želatíny a nezvyčajnej tropickej chuti bolo okamžite účinné a položilo základ českej jednotky v kategórii detských doplnkov stravy. Pre malú rodinnú firmu to bol jasný signál, že odvaha inovovať sa vypláca aj oproti mnohonásobne väčším globálnym hráčom.
Rakytníček sa neskôr rozrástol o limitované edície, detské domčeky a licencované série – od Štvorlístka po Mimoňov. Práve licencie boli pre malú rodinnú firmu potvrdením, že jej kvalita obstojí aj pred veľkými globálnymi značkami. Dnes patrí Rakytníček k najpredávanejším detským vitamínom v Českej republike.
Krok, ktorý ich katapultoval
Ďalším krokom, ktorý firmu posunul do úplne inej ligy, bolo vybudovanie vlastnej výroby. Do roku 2016 Terezia Company vyrábala väčšinu produktov pomocou subdodávateľov, čo jej neumožňovalo plnú kontrolu nad procesom. „Bolo jasné, že ak si chceme udržať kvalitu a reagovať rýchlejšie než konkurencia, musíme si všetko vyrábať sami,“ hovorí Svátová.
Jan Berounský
Nové výrobné priestory v Brandýse nad Labem umožnili zavedenie vlastného laboratórneho testovania, unikátnych technologických postupov aj kontrolných procesov, ktoré dnes patria k najprísnejším v odbore. Každá surovina najskôr putuje do karantény, kde prechádza rozbormi, až potom pokračuje do výroby.
Počas produkcie sa robia testy strojov, odevov zamestnancov aj pracovných plôch a hotový výrobok prechádza ďalšou sériou analýz. Tento krok firme zabezpečil rýchlosť, spoľahlivosť aj reputáciu, ktorá sa neskôr ukázala ako kľúčová v čase najväčšieho dopytu v jej histórii – počas pandémie ochorenia COVID-19.
Covid ukázal, aký to bol strategický ťah. Zatiaľ čo množstvo značiek doplnkov stravy vtedy odhalilo, že sú len marketingovými projektmi bez reálnej výroby a pre rozbité dodávateľské reťazce neboli schopné dodať ani základné vitamíny, Terezia Company patrila medzi hŕstku firiem, ktoré dokázali udržať plynulú produkciu.
„Mali sme napríklad požiadavku na 50-tisíc balení vitamínu C pre jeden reťazec. Dodali sme ho do týždňa,“ spomína Svátová. Rýchlosť, vlastné suroviny, technológie aj certifikácie sa v tej chvíli ukázali ako rozhodujúci náskok.
Pandémia firmu neoslabila, naopak, katapultovala ju do pozície spoľahlivého výrobcu a dlhodobého partnera pre lekárne, drogérie aj zahraničných distribútorov. A spolu s tým sa prebudil aj nový segment zákazníkov, o ktorý sa firma predtým opierala len okrajovo: mladší ľudia, ktorí začali aktívne riešiť prevenciu.
Práve v tomto období začal prudko rásť aj export. Záujem prichádzal z celej Európy, no najväčším prekvapením bola Čína. Po tamojšej afére s kontaminovaným sušeným mliekom začali čínski zákazníci aj distribútori vyhľadávať európskych výrobcov s najprísnejšími certifikáciami – Terezia Company ich požiadavky spĺňala do posledného detailu.
„Je to paradox, ale Číňania veria európskej kvalite viac než vlastnej. A naše auditované postupy im dávali istotu,“ vysvetľuje Svátová. Firma pre čínsky trh vyrába aj privátne značky a v niektorých regiónoch patria jej produkty k najrýchlejšie rastúcim.
Dnes exportuje do viac než 20 krajín sveta – od Nemecka a Španielska cez Balkán až po Vietnam, Hongkong či Mongolsko. Viac než polovica produkcie smeruje do zahraničia, čo robí zo spoločnosti Terezia Company jedného z najvýznamnejších českých exportérov v oblasti prírodných doplnkov stravy.
Na domácom trhu je Terezia Company prítomná vo viac než 98 percentách českých a slovenských lekární, teda vo viac než 6-tisíc predajniach, a čoraz silnejšiu pozíciu má aj v drogériách dm, Rossmann či Teta, kde patrí medzi najlepšie hodnotené značky v kategórii doplnkov stravy. Postupne rastie aj jej online biznis, najmä na Amazone v Nemecku.
Ešte v roku 2004 sa pritom ročný obrat firmy pohyboval okolo dvoch miliónov korún. Medzi rokmi 2005 až 2009 už išlo o 20 až 23 miliónov. Obrat generovali len traja zamestnanci. Skutočný skok prišiel až počas pandémie, keď dopyt po prírodných doplnkoch výrazne vzrástol a obrat atakoval 300 miliónov korún.
„Po pandémii obrat paradoxne už neklesol a drží sa na stabilnej úrovni,“ vysvetľuje Svátová a dodáva, že posledný obrat bol približne 320 miliónov korún, pričom firma zamestnáva 50 ľudí.
Vzdelávanie odbornej verejnosti
S rastúcim exportom rástol aj dôraz na vedecké dôkazy. Svátová si veľmi skoro uvedomila, že v prostredí plnom marketingových tvrdení musí mať firma tvrdé dáta, ktoré obstoja pred lekármi, farmaceutmi aj regulátormi. Preto začala systematicky spolupracovať s univerzitami a výskumnými ústavmi.
Jednou z kľúčových osobností sa stala profesorka Šustrová z Bratislavy, európska kapacita v oblasti imunológie detí s Downovým syndrómom. Pod jej vedením vznikla klinická štúdia na sirup BabyImun s hlivou ustricovou u 160 detí, ktorým sa počas mesiacov odoberala krv a sledovalo sa 19 imunitných parametrov.
Výsledky boli jednoznačné: 89 percent detí nemalo počas šiestich mesiacov ani jedno respiračné ochorenie. Podobné výsledky boli zaznamenané aj pri lieku Hemoplus, ktorý bol skúmaný u anemických pacientok vrátane tehotných žien, ktoré sa počas dvoch mesiacov dostali z ľahkej anémie na normálne hodnoty.
„Doplnky stravy nie sú placebo. Nie vtedy, keď ich robíte poctivo a máte na to klinické dáta,“ hovorí Svátová. A práve táto odborná kotva posunula firmu z kategórie „alternatívnych produktov“ medzi serióznych hráčov rešpektovaných odbornou verejnosťou.
S rastom klinických dát začala firma systematicky investovať aj do vzdelávania odborníkov. Svátová totiž vedela, že ak majú jej produkty obstáť v lekárňach, musia lekárnici aj lekári presne rozumieť ich účinkom. Terezia Company preto začala organizovať odborné semináre – najskôr prezenčne, neskôr online.
„Dnes má naša vzdelávacia platforma viac než 4 500 registrovaných účastníkov a vedie ju lekárka Jana Mrázová, ktorá spája západnú medicínu s princípmi čínskej. Organizujeme akreditované prednášky nielen o liečivých hubách, imunite či anémii, ktoré sú čisto odborné, nie produktové. Chceme, aby ľudia rozumeli látkam, nielen obalom,“ vysvetľuje syn zakladateľky Zdeněk Sváta, ktorý vo firme pôsobí ako riaditeľ.
Keď spoločne hovoria o budúcnosti, nezostávajú len pri produktoch či tržbách. Ich plán je širší: prepojiť výskum, vzdelávanie a prírodné zdroje tak, aby priniesli zmysluplný vplyv.
„Myslím si, že príroda ponúka ešte množstvo látok, ktoré sme neobjavili. Nevieme ich opísať, ale vieme, že sú účinné. A to je smer, ktorým sa chceme uberať,“ hovorí Svátová. Ďalším krokom majú byť aj liečivá, čo je dlhá a náročná cesta, no podľa Svátovej nevyhnutná, ak chce firma potenciál liečivých húb a rastlín využiť naplno.
Hoci je dnes Terézia Svátová spojená s úspešnou firmou a exportom do desiatok krajín, stále zdôrazňuje, že podnikanie pre ňu nikdy nebolo samoúčelné. „Mojou ambíciou nebol biznis. Chcela som pomôcť ľuďom, ktorí sú na tom podobne ako ja,“ hovorí.
Dodnes ju najviac zasahujú príbehy troch skupín: chorých seniorov, ktorí zostávajú doma bez podpory, matiek s malými deťmi, ktoré starostlivosť pripútala k domácnosti, a ľudí, ktorí pre zdravotné komplikácie stratili nádej na zlepšenie. Práve im chce prinášať dostupné, jednoduché a funkčné riešenia.
O odchode do dôchodku neuvažuje ani na okamih. „Čo by som robila?“ smeje sa. „Podnikanie pre mňa nie je práca, ktorú možno raz uzavrieť, ale životná úloha, ktorú budem po boku syna napĺňať, pokiaľ mi to zdravie dovolí,“ hovorí so životnou energiou, ktorú by jej mohol závidieť nejeden dvadsiatnik.
Ak by mala svoj prístup k životu zhrnúť do jednej vety, znela by jasne: nevzdávať sa – za žiadnych okolností.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Jana Divinová.
