Drony zmenili na Ukrajine podobu vojny. Maxim Prasolov a jeho Bavovna im chcú dať „oči“ aj v situáciách, keď sa s nimi pomocou žiadneho signálu nespojíte.
Rusko-ukrajinský front je miesto, kde nechytíte GPS signál, všadeprítomné rušiče sa o to postarajú. A vysielať vlastný signál sa vám tiež práve neoplatí, v priebehu minút vás totiž veľmi pravdepodobne zabijú. O to zložitejšie to majú tí, ktorí chcú nad bojiskom lietať s dronmi – strojmi, ktoré urobili rýchlu revolúciu v tom, ako konflikt na východe Európy vyzerá.
Toto všetko Maxim Prasolov a jeho tím v startupe Bavovna AI veľmi dobre vedia. Prišli preto s riešením – autonómnou navigáciou, ktorá umožňuje dronom pohybovať sa bez toho, aby ich bolo treba riadiť cez signál napríklad z družice. A investorov to zaujalo. Medzi nimi aj český fond Presto Tech Horizons, ktorý spoločne založili investičná spoločnosť Presto Ventures a zbrojné impérium CSG Michala Strnada.
Bavovna má v tejto chvíli od investorov vyzbieraných 2,7 milióna dolárov a okrem českého fondu je medzi nimi napríklad kanadský Allied VC alebo jeden z najväčších investorských syndikátov v Silicon Valley, Network VC.
„Je nesmierne ťažké nájsť niekoho, kto chápe, že startup v obrane je niečo úplne iné ako v iných segmentoch. Je to iný matrix,“ hovorí Prasolov, keď sa stretneme počas jeho návštevy Prahy.
„Keď vyvíjate SaaS (softvér ako službu – pozn. red.), venujete pozornosť pojmom ako LTV (pomer medzi výškou úveru a hodnotou – pozn. red.) alebo miere odchodu zákazníkov. Na to môžete v obrane rovno zabudnúť. Tam potrebujete roky na vývoj produktu a takisto prekonať rôzne nezdary.“
Ani Bavovna zatiaľ nie je ziskový projekt. Ale tak to v sektore obranných startupov je: buď vás kúpi veľká zbrojárska skupina, alebo sa dostanete k obrovskému vysnenému kontraktu od armády. „A hneď ako ho dostanete, ste jednou zákazkou v teritóriu jednorožcov,“ dopĺňa Prasolov.
Je to svet, kde tá jedna prelomová zákazka vyplatí všetkých investorov naraz. Prasolov poukazuje napríklad na Anduril, amerického vývojára autonómnych systémov, ktorého valuácia sa teraz pohybuje niekde nad tridsiatimi miliardami dolárov. Lenže aj Anduril, založený v roku 2017, päť rokov len míňal päťdesiat miliónov ročne na lobistov bez toho, aby bol schopný zarábať. Potom však prišla zákazka od amerického ministerstva obrany a všetko sa zmenilo.
„Pentagón nekupuje to najlepšie vybavenie. Kupuje vybavenie od najlepších lobistov,“ hovorí Prasolov s tým, že ani pre nich nie je najdrahšou položkou vývoj, ale papierovanie a právnici.
Alternatíva GPS
Korene technológie, na ktorých Bavovna postavila svoj produkt hybridného navigačného systému, prekvapivo siahajú až do 80. rokov. Vtedy jej vývoj však prerušil rapídny nástup satelitnej navigácie GPS, ktorá sa síce ukázala ako veľmi užitočná v čase mieru, ale na ukrajinskom bojisku sa na ňu spoľahnúť nedá. Je ľahké ju „zarušiť“. A pokiaľ sa chcete „rozhliadnuť“ po fronte pomocou aktívnych radarov, rýchlo sa zase stávate ľahkým cieľom.
„Náš typ senzora nám umožnil zbierať dáta o prúdení vzduchu, ktoré ovplyvňuje let. Bez toho nemáte možnosť používať navigáciu v prostredí bez GNSS, teda bez akéhokoľvek kontaktu so satelitným signálom,“ vysvetľuje spoluzakladateľ Bavovny.
Áno, môžete vyslať autonómny dron na niekoľko kilometrov dlhý let a dúfať, že dorazí na miesto. Lenže ten sa pohybuje vzduchom a vzduch prúdi. Rôznymi smermi, rôznymi rýchlosťami. Odchýlka pri nastavenom kurze tak pre vietor môže byť okolo desať percent, v praxi tak stroj skončí o kilometre inde, než bolo zamýšľané. A práve na to slúžia senzory, ktoré Bavovna vyrába. Dokážu totiž prúdenie vzduchu merať a upraviť na základe dát letovú dráhu stroja tak, aby aj napriek vetru dorazil na miesto určenia.
Drony menia vojnu
Známe svišťanie dronov vzduchom sa stalo postrachom vojakov na oboch stranách konfliktu. Z niekdajších high-tech strojov sa stali masovo vyrábané nástroje, ktoré ľahko obetujete v boji.
„Pozerali sme sa na drony ako na súčasť veľmi drahého aerospace segmentu. Dnes je to v podstate munícia,“ vysvetľuje Maxim Prasolov s tým, že dnes už by každá jednotka na bojisku mala mať svojich dronových operátorov.
Filozofický prerod od dronov za milióny k miliónom dronov je zásadný. Úplne mení spôsob, akým armády drony nakupujú. A predovšetkým to „rozohrieva“ celý trh, ktorý má v roku 2030 dosiahnuť objem okolo stovky miliárd dolárov. Len Spojené štáty chcú budúci rok vyrobiť okolo milión dronov.
A každý, kto chce v tomto biznise pôsobiť, starostlivo sleduje, čo sa na Ukrajine deje. „Ak nie ste na Ukrajine, nerobíte biznis s dronmi. Také jednoduché to je. Každý výrobca dronov by tam mal byť a skúšať svoje riešenia. A ide nielen o lietajúce drony, ale aj o všetky ostatné. Kým tam nie ste, neviete, čo sa deje,“ myslí si Prasolov a dodáva, že niektorí výrobcovia dronov majú na fronte dokonca vlastné vojenské oddiely.
Technológie v boji
Ukrajinský front je teraz vôbec plný technológií. Ďalšie firmy dodávajú dronom schopnosť „vidieť“ aj vo chvíli, keď im rušiče okolo tankov „odstrihnú“ feed od operátora. Systém Pokrova pomocou spoofingu (falšovanie identity – pozn. red.) ruší signál navádzajúci strely s plochou dráhou letu. Systém akustickej detekcie Zvook zase dokáže zachytiť pozíciu práve tých striel alebo dronov, ktoré letia príliš nízko na zachytenie radarmi. A mapám systémov Delta sa hovorí Google Maps vojny.
„Vezmite si napríklad morské drony. Ukrajina nemá nič také ako lietadlová loď, z ktorej by vzdušné drony mohli štartovať. Dajú sa však použiť menšie morské drony, ktoré môžete poslať tisíce kilometrov po mori a úspešne ich vypustiť tam,“ opisuje Prasolov.
Vojnový vtip
Pridáva tak skúsenosť svojich kolegov, ktorí vymysleli spôsob, ako videosignál, ktorý drony vysielajú k svojim operátorom, nahradiť svojím. A aj v hrôzach vojny dostal na chvíľu priestor humor – ruským operátorom sa totiž na obrazovkách objavili porno videá s obrázkami mužských genitálií.
Sivou eminenciou všetkých prelomových technológií však zostáva umelá inteligencia, ktorá získava čoraz viac autonómie v rozhodovaní priamo na bojisku. To znamená, že zabíja.
Terminátory sú tu
„Bol som od začiatku silným zástancom toho nedávať AI v obrannom priemysle príliš voľné ruky, myslím, že by v procese rozhodovania mal vždy zostať človek,“ hovorí Prasolov. Lenže bežnou súčasťou výzbroje je dnes na Ukrajine vyčkávacia munícia – kamikadze dron, ktorý poletuje nad určitou oblasťou, a hneď ako zameria vhodný cieľ, spustí sa naň.
„To už sú plne automatické systémy, nemajú žiadny kontakt s človekom. Inými slovami, sú to terminátory. Sarah Connor už nemôže pokojne spať,“ uzatvára trochu tajuplne zakladateľ Bavovne.
Autor článku je Michal Bernáth, Forbes.cz
