Čo sa stane s rodinným biznisom, keď si syn postaví hlavu a povie rodičom, že nudnejší produkt, než aký vyrábajú, hádam ešte nikdy nevidel? Nedostane pár faciek, ale príležitosť urobiť to po svojom… Presne takto sa začínal príbeh o firme vyrábajúcej okná, ktorý sme na stránkach Forbesu začali rozprávať pred ôsmimi rokmi.
„Mám rád koncepty, ktoré sú iné, odvážne, prekonávajú stereotypy, a to som vždy chcel dostať aj do tých našich okien,“ vysvetľoval vtedy Jakub. „Ja som si totiž už od začiatku myslel, že neexistuje nudnejší produkt než naše okno,“ hovoril – a mohlo by to znieť takmer arogantne, ale nebolo to tak. Naživo vôbec nie.
Pred sebou sme mali chlapca, z ktorého sršalo nadšenie z práce, pre ktorú žije a dýcha, a chcel robiť veci tak, aby nielen boli skvelé, ale aj tak vyzerali. Najskôr teda prišiel s návrhom dizajnových okien – to rodičov nadchlo – a potom aj s požiadavkou, aby rodinný podnik prestal vyrábať drevené eurookná a vrhol sa len na nový sortiment. To už majiteľov firmy nadchlo menej.
V článku sa dozviete
-
- Čo všetko sa dá postaviť zo starého kravína a skladu obilia?
-
- Prečo sa do Valašských Příkazov schádzajú architekti z celého sveta?
-
- Ako do príbehu zapadá Maxim Velčovský?
-
- A ako sa firme Okna Janošík darí?
Vtedy Jakub narazil, pretože jedna vec je počuť od syna, že robíte nudný produkt – a druhá, keď chce, aby ste jednoducho „odrezali“ väčšinu zo základu, na ktorom bol dovtedy rodinný biznis postavený a na čom zarábal. Jakub mal vtedy sotva dvadsaťtri rokov a debaty, počas ktorých pri rodinnom stole zaznievali vety ako „ty si sa zbláznil“, trvali dlho – ale nakoniec rodičia ustúpili.
Kormidlo rodinného biznisu skutočne otočili a z výroby definitívne odrezali eurookná, ktoré firme tvorili viac než polovicu obratu, a vydali sa na novú cestu – dláždenú čistým dizajnom. Toto je stále ten osem rokov starý príbeh, tam sme Valašské Příkazy opustili.
