V decembrovej dražbe spoločnosti SOGA sú okrem Ladislava Mednyánszkeho k dispozícii aj diela najdrahších tuzemských autorov Martina Benku a Ľudovíta Fullu.
Pôvodne boli ich diela zosmiešňované vtedajšou parížskou umeleckou smotánkou. Vyčítali im, že sú nedokončené alebo nevkusné. Nespokojným maliarom, ktorí svoje obrazy nedokázali dostať na prestížny Parížsky salón, pomohol cisár Napoleon III. V roku 1863 nariadil zorganizovať takzvaný Salón odmietnutých.
Pre Édouarda Maneta s Raňajkami v tráve či Jamesa McNeilla Whistlera so Symfóniou v bielom išlo o dôležité otvorenie dverí, ale na svetové uznanie si ešte museli počkať. Položili však základy impresionizmu.
Nezhody s Parížskym salónom mal aj Théodore Rousseau, a preto sa odsťahoval na vidiek do dediny Barbizon. Barbizonská škola, ktorú založil, dala vďaka plenéru nový rozmer krajinnej maľbe.
Mednyánszkeho impresie
Stúpencom Barbizonskej školy bol aj uhorský maliar so slovenskými koreňmi Ladislav Mednyánszky. Zaujímavosťou je, že dlhé roky oňho súperili maďarskí a tuzemskí kunsthistorici.
