Zbrojný kolos CSG českého miliardára Michala Strnada zvažuje vstup na burzu aj ďalšie spôsoby, ktorými možno financovať pokračovanie raketového rastu. Ako? To vysvetľuje finančný riaditeľ celej skupiny Zdeněk Jurák. Vrátane toho, čo urobil po nástupe do funkcie ako prvé a čo pre firmu znamenal nákup americkej muničnej spoločnosti Kinetic.
Nemal to hneď na štarte jednoduché. Nastupoval ako finančný riaditeľ do zbrojárskeho kolosu v čase divokého rastu pred viac ako dvomi rokmi. Dva roky v CSG podľa Zdeňka Juráka utiekli tak rýchlo, že si ich hádam ani nevšimol.
Skúsený manažér prešiel do raketovo rastúcej skupiny CSG miliardára Michala Strnada z iného biznisového impéria, spojeného s najbohatšími Čechmi: KKCG Karla Komárka, kde dva roky pôsobil na pozícii head of finance. Ešte predtým však pracoval v skupinách J&T či Generali.
Keď v roku 2023 finančné kormidlo CSG preberal, mohol si vo výsledkoch z predchádzajúceho roka prečítať údaj o celkových tržbách vo výške jednej miliardy eur. Jeho prvý rok vo funkcii CSG uzavrela s tržbami 1,73 miliardy eur. A ten minuloročný už so štyrmi miliardami eur.
„Je to pre mňa určite jedna z najdôležitejších životných skúseností,“ hovorí s tým, že práve na svojich predchádzajúcich pozíciách už podobnými vývojovými skokmi prešiel. A teraz ho môže čakať ďalšia dôležitá misia: pripraviť skupinu na vstup na burzu.
Krok, o ktorom sa dlho hovorilo v biznisových kuloároch, CSG prvýkrát zmienila vo svojom reportingu za prvý polrok 2025. Mimochodom, ak minulý rok vykázala CSG tržby štyri miliardy eur, už v prvom tohtoročnom polroku je na 2,8 miliardy. V reporte, ktorý prezentoval práve Jurák, sa píše, že skupina zvažuje strategické alternatívy, ktoré jej umožnia podporiť ďalší rast.
„Tieto alternatívy zahŕňajú ďalšie možné transakcie na kapitálových trhoch, vrátane potenciálneho IPO na regulovanom trhu v príslušnom čase,“ znie veta, v ktorej CSG prvýkrát oficiálne priznala ambíciu vstúpiť na niektorú zo svetových búrz. Stále však zostáva len jednou zo strategických alternatív, z ktorých budú vyberať.
V investorskej prezentácii hovoríte o strategických alternatívach na podporu rastu. Aká je za nimi motivácia?
Motiváciou je mať optimálnu kapitálovú štruktúru, napríklad v podobe kombinácie bankových úverov a dlhopisov. Aby sme sa o takú štruktúru mohli uchádzať, predchádza tomu dlhodobá príprava, napríklad v podobe podrobného verejného reportingu, ktorý už niekoľko rokov robíme, alebo príprava a získanie ratingu.
Výsledkom sú, okrem českých dlhopisov, dolárové a eurové dlhopisy, ktoré sa nám, myslím, celkom obstojne podarili. Slušne sa obchodujú aj na sekundárnom trhu, sme s tým spokojní. Všetko to bola dlhá príprava a edukácia investorov a bánk, aby si o nás urobili obraz.
Firma vašej veľkosti pre nich však určite nebola nová…
Samozrejme, už nás nejaký čas monitorujú. Musia veriť nášmu príbehu, vidieť, že máme dlhodobo udržateľný cash flow. V priebehu príprav na vydanie dlhopisov a pred takzvanou roadshow, na ktorú idete, keď o dlhopisy finálne zažiadate, majú možnosť ísť v rámci due diligence do veľkého detailu a veľa sa o nás dozvedia. Vysvetľovali sme im napríklad, prečo a v čom vidíme dlhodobo udržateľný muničný biznis.
Z čoho vychádzate?
Z našich interných plánov a analýz. Ale aby sme tomu dodali aj externý prvok, požiadali sme jednu nezávislú britskú agentúru, aby nám urobila štúdiu, ako dlho bude trvať doplnenie zásob krajín NATO. Urobili sme to na príklade 155-milimetrovej delostreleckej munície, po ktorej je teraz najväčší dopyt.
Čo vám vyšlo?
Parametre, z ktorých analýza vychádza, sú pomerne optimistické. Jedným z nich bola produkcia munície 155 milimetrov v objeme dvoch miliónov kusov ročne, čo zatiaľ európske kapacity nedokážu. A už vôbec nemôžu kapacity ísť na sto percent, pretože existujú kritické komponenty a materiály, ktorých je nedostatok.
Ako objemové kritérium sme si dali dve tretiny z požiadaviek NATO. Aj napriek tomu všetkému by doplnenie zásob trvalo asi trinásť až pätnásť rokov. A to ešte v situácii, ak sa vojna skončí zajtra.
Doplnenie zásob Európy by trvalo asi trinásť až pätnásť rokov. A to ešte v situácii, ak sa vojna skončí zajtra.
Znamená to, že budeme mať dobrú kombináciu zdrojov aj dĺžky financovania. Samozrejme, s tým, ako rastieme, si musíme strážiť, aby bola kapitálová štruktúra optimálna nielen z pohľadu zdrojov, ale aj z pohľadu nákladov na kapitál. Jednoducho sa ich časom snažíme zlacniť, najmä ak náš výkon rastie. Je to však pomerne komplexná vec: kombinácia rozloženia kapitálu v čase a jeho ceny aj zdravého rozloženia medzi bankovými úvermi a dlhopismi.
Čo je lepšie?
Oboje má svoje za aj proti. Pri dlhopisoch splácate v priebehu len úrok a na konci máte celú splátku istiny. Bankový úver môže byť lacnejší, čo často býva, pretože sa amortizuje v čase a spláca sa postupne. Splácanie bankového dlhu znižuje celkové zadlženie skupiny, na druhej strane uvoľňuje priestor na ďalšie prípadné dlhové financovanie. Alebo sa môže v čase štruktúra celá refinancovať. Je to kontinuálna práca, ktorú poznajú vo všetkých väčších spoločnostiach a skupinách.
