Z Voyo a teraz Oneplay vyrástol nebývalo úspešný projekt, predovšetkým vďaka kvalitnej vlastnej tvorbe. Prečo sú dôležité jednoslovné názvy a ako sa buduje hype okolo seriálu, vysvetľujú riaditeľ vývoja obsahu Michal Reitler a programová riaditeľka Silvia Majeská.
Dlho to bola zásadná debata streamovacích služieb. Vyhodiť naraz celú sériu obľúbeného seriálu, alebo dávkovať po štarte jednu epizódu týždenne? Zdá sa, že druhá možnosť zvíťazila. A to aj v rámci platformy Oneplay, nástupcu platformy Voyo z mediálneho revíru skupiny PPF Renáty Kellnerovej.
Kľúčový muž vo Voyo, ktoré sa na české pomery stalo nevídaným úspechom, je riaditeľ vývoja obsahu Michal Reitler. Ten je vo svojom odbore prakticky legenda. Za desať rokov pôsobenia v Českej televízii stál pri projektoch ako Metanol, Dukla 61, Prípady 1. oddelenia, Nevinné klamstvá či Most!. Ešte predtým rozbehol nanovo seriál Ulica a po návrate na Novu sa podpísal pod Prípad Roubal, Kráľa Šumavy, Ivetu či fenomén krimi žánru Metoda Markovič.
Pre Reitlera je týždenné vydávanie nepochybne lepšia voľba ako vydanie celej série naraz. „Jednoducho preto, že divák má možnosť s takýmto projektom žiť. Zatiaľ čo ak vyhodíte šesť epizód naraz, len vykoľajíte debatu medzi divákmi, ktorí o tom nemôžu diskutovať, pretože sú možno práve pri rôznych epizódach,“ vysvetľuje muž, ktorý stojí za štartom každého pôvodného projektu Oneplay.
Práve to je rozhodujúce pri rozhodovaní o dávkovaní seriálu alebo minisérie. Vytvorenie komunity. Umožniť divákom rozprávať sa s priateľmi o poslednej epizóde a špekulovať, čo sa stane ďalej. Môžete to vidieť na číslach z online platformy.
Napríklad pri Metóde Markovič sa skutočný nárast sledovanosti začal od tretej epizódy, keď sa medzi ľuďmi rozšírila správa o mimoriadnom diele, ktoré bolo vtedy dostupné digitálne na Voyo. Sledovanosť potom rástla ďalších dvanásť mesiacov.
