Pôsobí v 23 krajinách, zamestnáva vyše dvetisíc ľudí a má milióny užívateľov. Pred šiestimi rokmi sa online second hand Vinted dokonca stal prvým litovským jednorožcom, teda spoločnosťou, ktorej trhová hodnota presahuje miliardu dolárov. Príbeh Vinted pritom začal celkom nenápadne, opisuje v exkluzívnom rozhovore pre Forbes jeho zakladateľka Milda Mitkute.
Písal sa rok 2008 a o druhej ráno sa vtedy dvadsaťdvaročná Milda Mitkute posťažovala na párty svojmu kamarátovi a nadšencovi do IT Justasovi Janauskasovi, že nevie, čo s oblečením. Jej byt vo Vilniuse, do ktorého sa presťahovala z rodného mesta kvôli štúdiám, bol malý a jej šatníková skriňa pretekala mnohokrát nenosenými kusmi oblečenia
To Mildu donútilo k sebareflexii. Ako shopoholička bola do tej doby schopná minúť až osemdesiat percent svojej výplaty za zbytočné nákupy. A ako sama hovorí, egoisticky premýšľala, ako túto skutočnosť využiť.
„Všetky moje projekty vznikli z mojej vlastnej potreby, nie preto, že by som nutne myslela na ostatných,“ priznáva zakladateľka Vinted. S Justasom preto založili webové stránky na opätovný predaj šatstva a do dvoch týždňov ich spustili. Všetko vtedy vznikalo tak rýchlo, že dokonca zabudli k artiklom umiestniť tlačidlo „kúpiť“.
Hoci „projekt“, ako sa o ňom Milda vyjadruje, rástol o 120 percent mesačne, prvé dva roky to brali ako hoby a príjemný vedľajší príjem. To sa malo zmeniť s investormi, ktorí si ich sami našli a nabádali k expanzii. O jedenásť rokov neskôr získal Vinted status jednorožca.
Milda však popri biznise „stihla“ mať aj štyri deti a počas osemročnej materskej si urobiť tri vysokoškolské magisterské tituly. Dnes tridsaťdeväťročná žena už nakupuje skôr pre svoje deti a v nákupoch preferuje udržateľné položky.
Z vedenia Vintedu odstúpila, zameriava sa na šírenie finančnej gramotnosti v školách a momentálne stavia nový startup. „Zase je to so zámerom, aby to prospelo mne a mojej rodine, ale verím, že sa to znova ukáže byť nesmierne užitočné aj pre ostatných, tak ako Vinted,“ hovorí v rozhovore.
Všetko začalo tým, že ste boli tak trochu shopaholička. Ako je to dnes? Stále vás to baví, alebo už skôr predávate?
Tiež sa niekedy pristihnem, že pred spaním ešte skrolujem produkty na Vintede. Už však toľko nenakupujem. Keď som otehotnela, a potom, čo sa mi narodili moji štyria chlapci, moje užívateľské správanie sa zmenilo. Nakupujem skôr pre deti, ako pre seba.
S vekom som začala premýšľať viac minimalisticky. Radšej si kúpim jednu kvalitnú vec, ktorú nosím roky. U detí je to však úplne iné. Rastú, majú rôzne záujmy, neustále potrebujú nové oblečenie a hračky. Najmladší má tri roky, ďalší majú päť, sedem a osem. Takže u detí som oveľa aktívnejší kupujúci aj predávajúci.
Svoj nápad ste vtedy o druhej ráno na párty zdieľali s Justasom Janauskasom, vaším neskorším spoluzakladateľom. Keby ste sa to vtedy nerozhodli povedať nadšencovi do IT, kým by dnes Milda bola?
Ťažko povedať. Dnes sa o tom ľahko špekuluje, ale vtedy som rozhodne nebola typický biznisový človek. Bola som všetko, len nie biznis žena. Na 99 percent by som v biznise neskončila.
Bola to teda šťastná náhoda?
Áno, presne tak. Bol to jednoducho môj nápad, ktorý som si chvíľu nosila v hlave. Potom som stretla programátora Justasa. To bol ten moment, keď to začalo dávať zmysel. Úspech ma naučil podnikať. Ale nebolo to tak, že by som chcela byť podnikateľka a potom hľadala nápad. Naopak. Prišiel nápad a potom sa z toho stal biznis. Predtým som sa však v podnikaní nevidela.
Prečo nie?
