Je priam nemožné ignorovať čoraz silnejšiu kritiku na adresu najexkluzívnejších amerických vysokých škôl. Týchto 20 škôl – 10 štátnych a 10 súkromných – robí všetko pre to, aby vzdelávali najšikovnejších študentov v krajine a vychovávali talenty, ktoré zamestnávatelia hľadajú.
Útoky amerického prezidenta Donalda Trumpa na tzv. „woke“ epidémiu, ktorá podľa neho infikovala národný systém vyššieho vzdelávania, urobili z Ivy League a ďalších elitných vysokých škôl vyvrheľov. Okrem toho, že tieto školy stále ponúkajú náročné a rozsiahle študijné programy, uprednostňujú tiež rozmanitosť a inklúziu, ktoré by Trumpova administratíva rada úplne eliminovala.
Na presadenie svojej vízie – vízie, ktorá bráni výskumu, ruší programy DEI (programy pre rozmanitosť, rovnosť a inklúziu) a uprednostňuje prípravu pracovnej sily – Trump neváhal využiť výkonné právomoci, legálne aj nelegálne.
Stovky vysokých škôl teraz čelia prudkému zníženiu federálneho financovania, škrtaniu programov a federálnym vyšetrovaniam. Dokonca aj tie finančne najzdatnejšie univerzity čakajú štyri roky finančnej neistoty. Trumpova osobná nechuť sa však najviac sústreďuje na Ancient 8, známu aj pod názvom Ivy League (tá pozostáva z univerzít Brown, Columbia, Cornell, Dartmouth, Harvard, Princeton, University of Pennsylvania a Yale. poz. red.).
Uveďme konkrétny príklad. V marci Trumpova administratíva pozastavila financovanie jeho alma mater, Pensylvánskej univerzity, vo výške 175 miliónov dolárov, nakoľko univerzita umožnila transrodovým športovcom súťažiť v ženských športoch predtým, ako NCAA v roku 2025 upravila svoju politiku.
Zmrazenie je pre Penn (ako sa univerzita nazýva, pozn. red.) „len ochutnávka toho, čo by mohlo prísť,“ povedal hovorca Bieleho domu pre Fox Business. V ten istý deň Kolumbijská univerzita – epicentrum propalestínskych študentských protestov z roku 2024, ktoré rozhnevali absolventov, hlavných sponzorov a ďalších – naznačila, že plánuje pristúpiť na celý rad požiadaviek Bieleho domu vrátane pozastavenia činnosti a vylúčenia niektorých protestujúcich a preskúmania svojej katedry štúdií Blízkeho východu. Začiatkom apríla Trumpova administratíva znížila federálne financovanie univerzity o 400 miliónov dolárov, pričom tvrdila, že predstavitelia univerzity neriešili antisemitizmus na akademickej pôde.
Hoci prebiehajúci politický útok je zrejme doteraz najostrejšie odsúdenie „Ivies“, zamestnávatelia zdieľajú rastúcu nechuť k týmto najstarším a najuctievanejším americkým vysokým školám.
V prieskume časopisu Forbes, na ktorý odpovedalo viac ako 380 vedúcich pracovníkov, viceprezidentov a iných manažérov, 37 percent respondentov uviedlo, že s menšou pravdepodobnosťou zamestnajú absolventa Ivy League ako pred piatimi rokmi – minulý rok sa tak vyjadrilo len 33 percent respondentov. Ďalších 12 percent uviedlo, že by absolventa Ivy League nezamestnali nikdy.
Respondenti prieskumu uvádzali ako sporné body predovšetkým postoje absolventov a nedostatok pokory. „Myslím si, že uchádzači z Ivy League sú preceňovaní a často majú o sebe vyššiu ako reálnu mienku,“ napísal jeden z respondentov. „Uchádzači o prácu na začínajúcej pozícii by mali byť ochotní učiť sa, nemali by mať ego alebo byť namyslení kvôli škole, ktorú navštevovali,“ uviedol ďalší.
Nové Ivies
Ak sa teda priazeň Ameriky odvracia od najelitnejších súkromných škôl, kde sa namiesto toho obzerajú zamestnávatelia, študenti a rodičia?
