Je jedným z najúspešnejších tasmánskych podnikateľov. Deväťdesiatštyriročný Josef Chromý je však pôvodom z Československa a pred komunistickým režimom pred 75 rokmi ušiel až na opačný koniec sveta. V ďalekej Tasmánii dodnes vyrába oceňované víno.
Stretávame sa v Relbii, južne od Launcestonu, druhého najväčšieho mesta Tasmánie. To leží priamo v srdci tohto austrálskeho ostrova. Všade okolo nás je divoká príroda. Práve tu sa na viac ako šesťdesiatich hektároch rozprestierajú rozľahlé vinice a ikonická reštaurácia. Ponúkajú v nej nielen miestne špeciality, veď ochutnať tu môžete napríklad aj kenguru; no predovšetkým lahodné vína.
Tie majú povesť tých najlepších – nielen v celej Tasmánii či Austrálii. Ich chardonnay získalo v roku 2013 v jednej z kategórií Decanter World Wine Awards, ocenenie za najlepšie vína na svete. Do dnešných dní si ich vína odniesli na medzinárodných súťažiach 26 trofejí, 70 zlatých, 140 strieborných a 300 bronzových medailí.
Pri návšteve Tasmánie pred pár rokmi si jeho víno vyžiadala samotná kráľovná Alžbeta, ktorá sa s ním aj osobne stretla.
Vinohrady Jozefa Chromého v Tasmánii. Foto: archív Jozefa Chromého
Vinohrady Josefa Chromého v Tasmánii. Foto: archív Josefa Chromého
Josef Chromý, ktorého u protinožcov prezývajú Joe, v decembri tohto roka oslávi 95 rokov. Je mimoriadne šarmantným hostiteľom. Je žoviálny, inteligentný, príjemný a napriek pohnutému príbehu, čo má za sebou, cítiť v jeho rozprávaní nadhľad aj pokoru. Prácou žije, trávi ňou doteraz každý jeden deň.
Po našom príchode nás čaká priamo v ich vinohradoch ochutnávka toho najlepšieho, čo ponúkajú. Jeho výborné tasmánske cuvée, pinot gris, pinot noir aj chardonnay.
„V Relbii sú horúce dni a chladné noci. Je to ideálne pre studené odrody,“ vysvetľuje nám pri ochutnávke vín jeho dvorná someliérka, inak rodáčka z Poľska. Je len jednou z viacerých Európanov, ktorí našli nový domov na austrálskom ostrovnom štáte Tasmánia a vysnívanú príležitosť vo firmách Josefa Chromého.
Josef nás prijíma spolu so synovcom Petrom Křížom, ktorý tu žije od roku 1994 a dnes je výkonným riaditeľom, a so svojím vnukom Deanom Cockerom, ktorý je uznávaným právnikom, pilotom aj operným spevákom, no taktiež generálnym riaditeľom ich developerskej spoločnosti JAC Group. Rodinné podnikanie spravuje spoločne so starým otcom, ktorý je pre svojich blízkych dodnes inšpiráciou.
Devätnásť rokov na Morave
Až postupne začína Josef Chromý hovoriť o svojom životnom príbehu. Narodil sa 18. decembra 1930 v Novom Veselí v rodine mäsiara. Bol tretí z piatich súrodencov. Vyrastali už v Žďári nad Sázavou, kam sa rodina presťahovala. Časy hospodárskej krízy boli ťažké.
Mäsiarstvo otca Jozefa Chromého. Foto: archív Jozefa Chromého
Mäsiarstvo otca Josefa Chromého. Foto: archív Josefa Chromého
A hoci sa jeho otec snažil robiť, čo sa dalo, veľmi sa mu pri jeho snahách o podnikanie nedarilo. Rodina žila v skromných podmienkach. Patrili k najchudobnejším v meste. Babička občas chodila po žobraní, aby deťom zohnala drobnosť na prilepšenie, a Josef musel nosiť oblečenie po staršej sestre. Do ôsmich rokov chodil do školy bosý. Po rokoch však hovorí, že tvrdé podmienky človeka zocelia.
Mal iba deväť rokov, keď prišla nacistická okupácia, ktorá sa bolestne dotkla mnohých ľudí. V Protektoráte sa čoskoro popravovalo, rozhlas hlásil denne zoznamy zavraždených.
Keď tri roky po vojne uchopili moc v Československu komunisti, dosiahol práve plnoletosť. A v krátkom čase dospel k presvedčeniu, že svoju budúcnosť si takto nepredstavuje. Nová moc, ktorá mala predobraz v Sovietskom zväze, veľmi rýchlo ukázala svoju tvár.
Rozbehli sa politické procesy a popravy, ktorých obeťou sa stali aj uznávané osobnosti z prvej republiky, ktoré sa zapojili počas vojny do protinacistického odboja. Noviny písali o poprave Heliodora Píku alebo Milady Horákovej. Už krátko po nástupe režimu skončili na dlhé roky vo väzení desiatky ľudí. V Josefovi sa postupne rodil pocit, že v tejto krajine žiť nechce.