V Sarajeve vedľa seba stoja mešity, ortodoxné aj katolícke chrámy či synagógy. Vždy to tak bolo. Sloboda vierovyznaní a otvorenosť sú azda zakódované v identite tohto mesta.
S príchodom ramadánu, keď vo vzduchu cítiť vôňu chleba somun a z minaretov počuť pravidelné modlitby, sa všetci stávajú súčasťou sviatku, ktorý je zo svojej podstaty kolektívnou záležitosťou.
Stovky rokov tu spolu žili ľudia rôznych vierovyznaní, a preto sa Sarajevo nazýva aj Jeruzalemom Európy. Približne od druhej polovice 15. storočia si územie Bosny a Hercegoviny podmanili Osmania a postupne dochádzalo aj k prijímaniu islamskej viery. Hlavné mesto si však vždy – a to i v období bosnianskej vojny v deväťdesiatych rokoch – zachovalo charakter miesta, kde nikdy nikoho nezaujímalo, k akému bohu sa kto modlí.
Raz to jeden pán vyjadril slovami: „V Sarajeve sa ťa nikto nikdy nespýta, kto si a odkiaľ si. Záleží iba na tom, aký si človek.“
Duch ramazanu
Pri každej návšteve Sarajeva sľubujem novým známym, že ich nabudúce prídem pozdraviť. V meste som sa prvý raz ocitla v roku 2012 a ďalšie tri návštevy som si už cielene naplánovala vždy počas ramadánu, keďže tento sviatok mi dáva príležitosť, ako sa dostať k ľuďom ešte bližšie. Pýtať sa na ich vieru, ale celkom prirodzene pochopiť aj širšie súvislosti.
Ramazan, ako sa v bosniačtine sviatok nazýva, sa neobmedzuje len na teritórium mešít a domácností, ale žije ním celé mesto. Aj tí, ktorí ramadán nesvätia, sa v období sviatku stávajú chtiac-nechtiac jeho súčasťou. Atmosfére sa nedá uniknúť.
V okolí pekární je možné cítiť prenikavú vôňu tenkého chleba somun a z minaretov počuť pravidelné a časté modlitby. Ženy aj muži si počas nich odbehnú z práce a hlboko veriaci skutočne prispôsobia všetko tomu, aby dodržiavali pôst tak, ako sa patrí.
Moslimovia, ku ktorým sa v Sarajeve hlási asi 230-tisíc obyvateľov, veria, že práve v deviatom mesiaci islamského lunárneho kalendára – v ramadáne – sa prorokovi Mohamedovi zjavili prvé verše Koránu. V Bosne a Hercegovine sa tento rok pôstny mesiac začal rannými zorami 1. marca a potrvá až do 29. marca.
Saúm, teda pôst počas ramadánu, je jedným z piatich pilierov islamu. Veriaci sa budú postiť približne dvanásť až trinásť hodín denne v presne vypočítanom čase na každý deň. Zdržať by sa mali jedenia a pitia, fajčenia a pohlavného styku.
Začiatok pôstu skoro ráno a večerné prerušenie pôstu sa budú líšiť naprieč bosnianskymi mestami v rozmedzí niekoľkých minút, keďže čas závisí od polohy Mesiaca na oblohe. Začiatok a koniec ramadánu sa môžu líšiť aj naprieč moslimskými krajinami približne o jeden deň.
Pozvánka na iftar
Pozvánku na iftar, večeru na prerušenie pôstu po západe slnka, som dostala cestou autom z Budapešti od Emira. Jeho mama a sestra s dcérami ho už netrpezlivo vyčkávali v Sarajeve. Emir žije v Českej republike a s rodinou sa nevída často, o to viac sú pre nich tieto stretnutia vzácnejšie.
S Emirom sme sa spoznali na konci ramadánu v roku 2022, keď sme opúšťali zasnežené Sarajevo jeho autom po tom, ako na jednej z populárnych platforiem ponúkal spolujazdu. Naposledy sme sa o to jednoduchšie dohodli, že ma opäť vezme do Sarajeva. A tiež na iftar.
