Už dlho platí, že „štyridsiatka je nová tridsiatka“. V súvislosti s posúvajúcou sa hranicou odchodu do dôchodku by sa malo takéto tvrdenie odrážať aj v situácii na pracovnom trhu.
Ocitnúť sa vo vekovej skupine 40+ však znamená vstup do akejsi zóny „neviditeľnosti“. Predovšetkým pre ženy. Najmä ženy narážajú miesto uznania svojich skúseností na predsudky a prístup potvrdzujúci stereotypy spojené s vekom, ale aj pohlavím.
Ich kariérne možnosti sa napriek ich skúsenostiam zužujú najviac. Situáciu im neuľahčuje ani fakt, že sa po štyridsiatke stále starajú o deti a zároveň mnohokrát už aj o starnúcich rodičov, a pracovný trh stále nie a nie objaviť tajomstvo flexibility a čiastočných úväzkov.
Freepik
Ako je to u mužov? Čo je potrebné zmeniť v rámci pracovného trhu a na strane zamestnávateľov? A prečo nie je vždy otázkou slobodnej voľby, že ženy v strednom veku štartujú podnikanie namiesto hľadania zamestnania? O tom sme sa rozprávali s kariérnou poradkyňou, spoluautorkou knihy Pay Gap, Luciou Václavkovou.
Je štyridsiatka vo vzťahu k práci a možnostiam pracovného trhu stále exponovanejším míľnikom tak, ako o tom počúvame?
Štyridsiatka skutočne predstavuje vek, keď podľa skúseností mojich klientok aj podľa prieskumov – ako bol napríklad už v roku 2018 európsky prieskum „Perceived age discrimination across age in Europe: From an ageing society to a society for all ages“ – začíname narážať na prvé znaky vekovej diskriminácie, ktorá potom po päťdesiatke začína strmo narastať.
Podľa sociologičky Lucie Vidovićovej, ktorá sa problematike agizmu a témy age manažmentu dlhodobo venuje, je veková diskriminácia ešte väčšia než rodová.
Kedy a kde ten problém začína?
