Jej knihy sú hodnotené ako najkrajšie knihy Slovenska, kreslí pre Curaprox či Slovenské národné divadlo. Po rokoch, keď pracovala aj 12 hodín denne a ochutnala, ako chutí vyhorenie, sa učí byť na seba menej prísna.
„Aj v lietadle máme najskôr nasadiť kyslíkovú masku sebe, až potom tomu druhému. Od toho sa odvíja všetko. Dať na prvé miesto seba. Nie sebecky, ale v zmysle nesnažiť sa tešiť iných a vyhovieť im. Skôr sa sústrediť na to, čo chceme dosiahnuť. Nechcieť robiť všetko hneď naraz. Určiť si, čo je primárne a rozkúskovať si to na menšie ciele,“ týmito slovami otvára mladá ilustrátorka tému vlastného sebavedomia, porovnávania sa s inými, ale aj pracovného vyhorenia.
Hedviga Mihálik Gutierrez je trojnásobnou držiteľkou ocenenia za Najkrajšiu knihu Slovenska. „Hlavne počas vysokoškolských štúdií mi to veľmi pomohlo pri rozvoji sebavedomia. Aktuálne sa však snažím ísť trochu iným smerom, viac sa uvoľniť. Nesústrediť sa len na vonkajšiu spätnú väzbu. Osmelila som sa vystúpiť z komfortnej zóny, a to od práce, cez zmýšľanie a oslobodenie sa od toho, čo povie okolie,“ vysvetľuje.
Od škriatkov v kríkoch na titulky magazínov
Hravosť a kreativitu u 30-ročnej Levičanky pri rozhovore cítiť z každej bunky. Nečudo. Umenie bolo odmalička prirodzenou súčasťou jej života. Ak práve netrávila čas obdivovaním šperkov v zlatníckom ateliéri svojej mamy, vozila sa so starým otcom na žeriave.
Vo svete fantázie a hrejivého detstva ostáva aj roky po tom, ako prestala veriť na škriatkov v babkinej záhrade. Z činorodého sveta, v ktorom vyrastala, sa presunula do kreatívneho biznisu. Živí sa ilustráciou, prevažne detskou, pomedzi ktorú si pravidelne odskočí prednášať na bratislavskú školu dizajnu. Ilustruje pre vydavateľstvá, tvorí vlastné autorské knižky a organizuje k nim tvorivé workshopy. Jej kresby sa pravidelne objavujú na titulkách mienkotvorných periodík.
