Produkty nitrianskej spoločnosti Ice service používajú v KFC, Tchibe, Hiltone, Emirates aj Lufthanse. Už tri roky sa tržbami drží nad jedným miliónom eur.
Príbeh Ľuboša Lukacsovicsa vyzerá skoro ako americký sen, ibaže je dokonalejší. Nitriansky podnikateľ totiž nezačínal v opustenej garáži napravo od rodičovského domu, ale v drevenom domčeku u deda v záhrade. Mal rozlohu desať metrov štvorcových a postavil si ho sám. V prednej časti vyrábal ľad a v zadnej časti býval.
„Spával som tam na gauči, aby som bol nablízku, keby sa v noci náhodou niečo stalo. Nemal som na to vybavené žiadne povolenia, lebo drevený domček by mi hygiena asi neschválila. Ľad som predával v polystyrénových boxoch a rozvážal ho po všetkých diskotékach v Nitre,“ spomína Lukacsovics.
Bol rok 2009 a k výrobe ľadu ho motivovala nevyspytateľnosť McDonaldu. Vlastnil vtedy kokteilový bar a podobne ako iní barmani, aj on si chodil brať ľad do pobočky rýchleho občerstvenia. Niekedy však mali nazvyš a niekedy nie, až sa raz naštval a za požičané peniaze od otca si kúpil vlastný výrobník ľadu. Tam sa začal písať príbeh, v ktorom nemal nasledujúcich desať rokov žiadnu výplatu.
Foto: Marek Mucha, Forbes
Náhrada McDonaldu
Keď sa v Nitre roznieslo, že Ľuboš Lukacsovics vyrába ľad, barmani prestali chodiť do „Mekáča“ a obľúbili si mladého podnikateľa. Mal vtedy 25 rokov a rozdával všetko, čo mu po odpočítaní vlastnej spotreby zostalo. Po prvej faktúre za vodu a elektrinu však pochopil, že kamarát-nekamarát, rozdávanie sa bude musieť skončiť.
Vyrátal symbolické náklady a ľad začal predávať, až prišiel ďalší háčik. Zákazníci vykúpili celú produkciu a nezostalo mu nič pre seba. Pridal preto ďalší stroj a v jednom vyrábal pre vlastný bar a v druhom pre ostatných.
Záhradný domček o veľkosti 2,5×4 metre mu postupne prestal stačiť a musel sa presťahovať do väčších priestorov v centre mesta. Vybavil si všetky povolenia a začal baliť ľad do vreciek.
„Keďže dodnes neexistuje legislatíva, ktorá by upravovala ľad, bola to veľká misia vybaviť si všetky papiere. Pre istotu mi dali splniť všetky normy, ktoré existovali. Baliareň vody, baliareň mäsa a všetky baliarne čohokoľvek,“ opisuje Lukacsovics.
Foto: Marek Mucha, Forbes
Firma aj rozpočet mu časom prerástli cez hlavu, pretože nestíhal zarábať tak rýchlo, ako rýchlo potrebovala firma investovať. Síce mala neustále vypredané a dostatočný dopyt, zarobiť si pár centovým ľadom na kúpu výrobníka za tisícky eur bolo ne-ko-neč-né. Prevádzkoval preto bar, školil, robil degustácie rumov a pracoval od nevidím do nevidím.
