Výroba ocele v Česku, prípadne v celej Európe, je čoraz náročnejšou disciplínou. Na jednej strane ničia trh vysoké ceny energií, na druhej tlak na znižovanie cien výrobkov a lacný dovoz z Ázie. „Teraz ide o prežitie,“ hovorí Petr Popelář, šéf skupiny Moravia Steel, ktorá je základom majetku štvorice členov rebríčka najbohatších Slovákov.
Keď dvihnete zrak a rozhliadnete sa na ktorúkoľvek stranu, uvidíte len oceľové veže a pod nimi na voľnom priestranstve zarovnané oceľové polotovary. Oceľ je presne to, o čo v tejto oblasti ide už takmer dvesto rokov. Nachádzame sa v srdci Třineckých železiarní, známych ako „WERK“, ktoré patria do skupiny Moravia Steel najbohatšieho Slováka, miliardára Tomáša Chreneka, a trojice jeho biznisových partnerov.
Najväčší výrobca ocele v Česku s obratom takmer 2,4 miliardy eur nezažíva práve najlepšie časy. V neistej dobe rozkolísanej vojnou na Ukrajine, energetickou krízou, Green Dealom i lacným dovozom z Ázie Chrenekovo železiarske impérium za minulý rok vykázalo pokles zisku z takmer 220 miliónov na približne 4 milióny eur.
„Som v oblasti takmer tridsať rokov a povedal by som, že toto je za celý čas to najnáročnejšie obdobie,“ začína rozprávať predseda Predstavenstva Moravia Steel Peter Popelář, ktorý tento rok na čele skupiny oslávi dekádu.
Aj napriek neutešenej situácii na trhu s európskou oceľou drží skupinu v čiernych číslach. Také šťastie už nemala pár desiatok kilometrov vzdialená huta Liberty Ostrava, ktorá tento rok zamierila do insolventnosti a rozpredáva majetok. V bývalej Novej hute prvýkrát po sedemdesiatich rokoch vyhasli pece prvovýroby. Moravia Steel tomu chcela zabrániť, keď sa usilovala o prevzatie časti prevádzok Liberty. Ponuka však nebola prijatá.
„Z emocionálneho hľadiska ma to veľmi mrzí, myslím si, že to bola možno posledná šanca obidve firmy prepojiť a urobiť podstatne silnejší celok nielen v rámci Česka, ale aj Európy,“ vysvetľuje Popelář.
Desať rokov stojíte na čele Moravia Steel. Prežívate najzložitejšie obdobie za dekádu?
Nielen za dekádu. V oblasti som takmer tridsať rokov a povedal by som, že ide o vôbec najzložitejšie obdobie za celý ten čas. Je to zložitejšie než kríza z roku 2009.
Naozaj?
Oceliarstvo je cyklický biznis. Prichádzajú roky, keď ste hore, a potom roky, keď ste dole. Súčasná kríza, ktorú riešime, je tu už od polovice roku 2022, čiže sa s ňou trápime už dva roky. A stále pociťujeme obrovský tlak na ceny.
Napriek tomu súčasná situácia už nebude taká dramatická, ako bola priamo počas energetickej krízy?
Ako v čom. Dá sa povedať, že predajné ceny spadli zo svojho vrcholu z polovice predminulého roka zhruba o dvadsaťpäť až tridsať percent. A tlak na znižovanie cien stále neprestáva. S nákladmi je to však naopak. Napríklad náklady na energie dramaticky vzrástli.
Koľko aktuálne platíte za energie v Třineckých železiarňach?
Třinecké železiarne, ktoré sú vlajkovou časťou spoločnosti Moravia Steel a zároveň energeticky najnáročnejšou časťou skupiny, pred covidom ročne platili za energie 3,5 miliardy korún (140 miliónov eur), vlani to už bolo 8,6 miliardy korún (340 miliónov). V prepočte na tonu vyrobenej ocele je to obrovská suma, ktorú musíte nejakým spôsobom vykryť. Musíte si na to zarobiť, čo je v súčasných podmienkach, keď je dopad rastu cien energií na Česko takmer najtvrdší, mimoriadne náročné.
Takto to vnímate?
Naozaj, a to nemám vo zvyku takto fňukať. Bude to mať dopad na celú budúcu konkurencieschopnosť českých produktov…Nevyzerá to však, že by malo dôjsť k zlepšeniu. Zdá sa, že v cenách energií sme po energetickej kríze našli novú rovnovážnu úroveň, oproti úrovni pred vojnou dvojnásobnú.
Taký dramatický nárast, aký bol v čase krízy, to už, samozrejme, nie je. Bohužiaľ, ceny energií ostali na vysokej úrovni a nepredpokladáme, že by mali klesnúť na predcovidovú úroveň. Nákladovosť výroby, žiaľ, ostáva stále veľmi vysoká.
Je to hlavný dôvod, prečo skupine Moravia Steel vlani prudko klesol zisk?
V kombinácii s klesajúcim dopytom a tlakom na znižovanie cien ide o podstatný dôvod. Pohybujeme sa v prostredí s obrovským nárastom cien energií na jednej strane, na druhej pozorujeme útlm trhu alebo silný tlak na realizačné ceny. To všetko viedlo k poklesu zisku. Ale predvlani bol zasa nečakane vysoký dopyt po oceli, hoci ten rok bol plný extrémov. Pol roka bol nevídaný dopyt po oceli, potom nastal pokles. Hovorili sme si, že všetko sa opäť časom naštartuje, žiaľ, nestalo sa. Celý rok 2023 bol slabý a tento rok to pokračuje.
Hospodárenie sa teda tento rok bude vyvíjať podobne ako vlani?
Naším cieľom je udržať sa v čiernych číslach a zároveň udržať čo najväčší objem výroby. Aj napriek všetkému zlému sa predaje budú pohybovať okolo 2,2 milióna ton ocele, čo je taký štandard dvoch posledných rokov. Ani jednu z našich prevádzok v rámci Třineckých železiarní nemusíme v tejto chvíli (rozhovor pôvodne vyšiel v októbrovom českom Forbese, pozn. red.) zatvárať ani významne utlmovať. Každá ďalšia spoločnosť našej skupiny si žije vlastným životom. Železnica je dnes veľmi úspešná. Naopak, pokiaľ ide o drôty, tam sú teraz slabé výkony, kríza sa tam prejavuje najviac. Firmy v tejto oblasti sú na tom v súčasnosti biedne.
Viac ako 70 percent produkcie konkrétne Třineckých železiarní mieri do zahraničia. Pokles dopytu pociťujete v Česku aj v cudzine?
Oboje je správne. Kľúčovým trhom je pre nás, samozrejme, Nemecko, kam prúdi podstatná časť nášho exportu. Vo všeobecnosti exportujeme 90 percent do krajín Európskej únie; najsilnejším obchodným partnerom pre nás aj iné firmy je Nemecko.
