Do vývoja malých jadrových reaktorov pritekajú miliardy eur a vkladá sa do nich veľká nádej. Firmy z celého sveta sa pretekajú o to, ktorej sa prvej podarí spustiť funkčnú malú elektráreň, ktorá by vedela uhasiť neutíchajúci hlad po elektrine.
Spočiatku sa zdalo, že svet sa po havárii jadrovej elektrárne vo Fukušime v marci 2011 vydal na cestu odklonu od jadrovej energie.
Príkladom bola politika bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá podporila rozhodnutie ukončiť prevádzku všetkých nukleárnych reaktorov v krajine. Po niekoľkých rokoch však nastal obrat. Krajiny dnes avizujú, že chcú opäť vo väčšej miere stavať tradičné jadrové elektrárne a téma jadrovej energie sa dostáva do popredia pre mnohé vlády. Svoje vôbec prvé jadrové reaktory chce postaviť napríklad aj susedné Poľsko.
Tradične silná jadrová veľmoc Francúzsko pokračuje v budovaní svojej nukleárnej „flotily“ elektrární a nezaostávajú ani jeho jadroví spojenci Česko a Slovensko, ktoré už spravili prvé kroky k výstavbe nových zariadení. Jadrová energia tak v súčasnosti zažíva svoje obdobie renesancie a prispievajú k nemu aj malé modulárne reaktory (SMR, podľa anglického originálu Small Modular Reactors), ktorých nasadenie môže zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti klimatickým zmenám.
Práve malé modulárne reaktory by mohli byť doplnkom k obnoviteľným zdrojom energie v podmienkach, keď napríklad nesvieti slnko, nefúka vietor či prevláda suché obdobie bez dostatku zrážok pre vodné elektrárne.
Zástancovia jadrovej energie sa domnievajú, že je to jediný bezuhlíkový zdroj energie, ktorý spoľahlivo vyrába energiu dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni a za každého ročného obdobia. Očakáva sa, že prvé modulárne jadrové reaktory by mohli byť na svete začiatkom tridsiatych rokov. O ich nasadení však už teraz hovoria technologickí giganti a viaceré štáty.
Prvé kroky urobili v Česku aj na Slovensku. Český energetický kolos ČEZ napríklad oznámil, že plánuje nahradiť uhoľné elektrárne malými modulárnymi jadrovými reaktormi. Prvý z nich má o deväť rokov vyrásť v areáli jadrovej elektrárne Temelín. U susedov sa dokonca hovorí o tom, že by tam mohli v nasledujúcich dvadsiatich až tridsiatich rokoch vyrásť dve fabriky na výrobu modulov pre reaktory.
Vzniknúť by mohlo až osemtisíc nových pracovných miest. Záujem o výstavbu malých modulárnych reaktorov prejavilo aj Slovensko. Vytipovalo sa niekoľko lokalít, kde by mohli vyrásť. Štúdia bude posudzovať päť navrhovaných slovenských lokalít v oblastiach už existujúcich elektrární – v Jaslovských Bohuniciach, Mochovciach, Novákoch, vo Vojanoch a v rámci areálu U. S. Steel v Košiciach.
Svet vstúpil do novej éry
Viaceré prognózy hovoria o tom, že dopyt po elektrine narastá. Nástup elektromobility, dekarbonizácia priemyslu, chladenie budov, umelá inteligencia či dátové centrá sú hlavnými oblasťami, ktoré v súčasnosti prispievajú k väčšej spotrebe elektriny. Dopyt po elektrine by sa mal v nasledujúcich rokoch ešte viac zrýchliť. Po ére uhlia a neskôr ropy svet vstupuje do novej éry elektriny, ktorá bude určovať ďalšiu podobu celého energetického systému.
„Spotreba elektrickej energie za posledné desaťročie vzrástla dvojnásobným tempom v porovnaní s celkovým dopytom po energii,“ píše sa vo výhľade Medzinárodnej agentúry pre energetiku. Podobný trend je viditeľný aj na Slovensku. Slovenská elektrizačná a prenosová sústava ešte na jeseň 2023 analyzovala tri scenáre predpokladaného vývoja spotreby elektriny do roku 2040. V každom zo scenárov bude spotreba elektriny na Slovensku vyššia.
Pre lepšiu predstavu, za celý rok 2023 sa na Slovensku spotrebovalo 26,5 terawatthodiny (TWh) elektrickej energie. Základný scenár hovorí o tom, že do roku 2040 môže spotreba elektriny vzrásť na 36,5 TWh, čo je nárast o takmer 40 percent. V strednom scenári za rovnaké obdobie môže spotreba vzrásť až na vyše 43 TWh, čo je v percentuálnom vyjadrení nárast o viac ako 63 percent. V treťom scenári, ktorý počíta s vysokou mierou elektrifikácie, môže spotreba elektriny vzrásť až na skoro 49 TWh, čo je nárast o 84 percent.
Materiál štátneho prevádzkovateľa prenosovej sústavy berie do úvahy rôzne faktory. V jednotlivých scenároch počíta napríklad s nárastom dopytu po elektrine v dôsledku začiatku výroby vozidiel v automobilke Volvo pri Košiciach, nástupom výroby v továrni na baterky v Šuranoch a nárastom individuálnej spotreby spojenej so zapájaním tepelných čerpadiel a rozvojom individuálnej elektromobility.
Na druhej strane do úvahy tiež zobral eventuálny nárast objemu výroby elektriny v dôsledku dokončenia štvrtého bloku v Mochovciach a udržania paroplynovej elektrárne v Malženiciach. Do úvahy tiež bral to, či bude alebo nebude zrealizovaná elektrifikácia pecí v košických hlinikárňach.
