Vzdelávacie centrum Rozvoj dieťaťa prekvapuje odborníkov a neraz aj rodičov. Dokáže na celé hodiny zaujať deti, ktoré sa dovtedy nevedeli sústrediť dlhšie ako desať minút. Učí ich zvládať návštevy lekára, hrať sa, študovať i fungovať v novom prostredí. Tajomstvo je skryté v detstve zakladateľky a bývalej paralympioničky Hany Černickej.
Bolo sedem minút po polnoci. Uprostred trávnika pred domom pani Shearsovej ležal pes. Mal zatvorené oči. Vyzeral, ako keby poležiačky bežal, ako to psy robievajú, keď sa im sníva, že naháňajú mačku. Lenže tento pes nebežal ani nespal. Bol mŕtvy. Trčali z neho záhradnícke vidly. Zrejme mu prešli celým telom a zapichli sa až do zeme, lebo nespadli.
„Usúdil som, že psa pravdepodobne zabili vidlami, pretože som na ňom nezbadal iné zranenia – a okrem toho si nemyslím, že by niekto prepichoval vidlami psa, ktorý už z nejakého dôvodu umrel, napríklad na rakovinu alebo preto, že ho zrazilo auto. Ale nebol som si tým úplne istý,“ rozpráva pätnásťročný chlapec Christopher Boone v knihe Čudná príhoda so psom uprostred noci.
Tento útly výtlačok na štyri hodiny čítania sa v roku 2022 dostal do výberu Kniha roka v kníhkupectve Martinus.
Chlapec s Aspergerovým syndrómom v nej cez zábavné príhody približuje svet, v ktorom žijú osoby s poruchou autistického spektra. S podobnými príbehmi sa stretávajú aj vo vzdelávacom centre Rozvoj dieťaťa na Mokrohájskej ulici v Bratislave.
Hana Černická, zakladateľka centra na podporu vzdelávania detí so špeciálnymi edukačnými potrebami. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
„Štandardne neprijímame ľahšie stavy, ktoré vedia vyriešiť mnohí iní. Zaujímajú nás skôr vážnejšie prípady. Dokážeme spolupracovať s deťmi, pri ktorých nám samotní odborníci povedia, že je to s nimi veľmi náročné,“ približuje Hana Černická, zakladateľka centra na podporu vzdelávania detí so špeciálnymi edukačnými potrebami.
„Napríklad dieťa, ktoré sa hodí o zem a začne plakať, keď mu poviete, aby si sadlo na stoličku. Musíme zistiť, prečo plače, prečo sa hodilo o zem, či ho niekto nútil sedieť na stoličke, alebo či zažívalo neúspech, keď sedelo za stolom. Postupne ho to naučíme,“ dodáva bývalá paralympionička.
Individuálny prístup
Nie je ich veľa, ale pribúdajú. Hádžu veci okolo seba, skáču cez okná, hryzú, kričia, udierajú sa päsťami do tváre a potrebujú individuálny prístup.
„Deti s ťažkým autizmom a nekontrolovateľným správaním narúšajú rodiny aj verejné inštitúcie. Nevieme im pomôcť a spoločnosť na ne nie je pripravená. Viem, o čom hovorím. Moja dcéra je jednou z nich,“ napísal pred desiatimi rokmi český novinár Petr Třešňák v týždenníku Respekt. Jeho článok Děti úplňku získal novinársku cenu českej Psychiatrickej spoločnosti za rok 2014 a vyvolal veľký ohlas.
