Forbes sa rozprával s niekoľkými ženami, ktoré sa po rokoch nefunkčného či doslova toxického vzťahu rozhodli odísť a začať odznova.
Zahynúť v zajatí alebo prežiť doráňaná na úteku? To je nielen rozdiel jednej medaily za statočnosť, ale aj obrovský rozdiel medzi tým, či nejako dožijete alebo si ešte dáte šancu skutočne žiť.
Slávobránu nehľadajte, nie je tam. Z pekla sa neodchádza víťazným oblúkom. Väčšinou sa z neho treba predrať myšacou dierou, na konci ktorej možno ani neuvidíte svetlo. Alebo je to ten skok do priepasti či z rútiaceho sa vlaku. Cesta vždy existuje, ide len o to, čoho sa dokážete vzdať a čo môžete na konci získať. Možno budete mať na náhrobku napísané „Aspoň to skúsila“, ale stále je to tá menej pravdepodobná možnosť. Dokážete viac, než si myslíte.
Forbes sa rozprával s niekoľkými ženami, ktoré sa po rokoch nefunkčného či doslova toxického vzťahu rozhodli odísť a začať odznova. Často od nuly, za cenu veľkých rizík a ešte väčších strát. Vo finančnej neistote, bez domova, ktorý roky budovali a udržiavali, bez kamarátov, ktorých považovali za priateľov, v niektorých prípadoch aj bez detí.
Bolelo to? Strašne. Báli sa? Ukrutne. Siahli si na dno? Ešte hlbšie. Oľutovali? Ani jedna. „Každý deň som vďačná, že som na to nabrala odhodlanie a odvahu. Veľmi intenzívne vnímam, že mnoho ľudí okolo mňa zotrváva v niečom, čo je zlé, a to len preto, že to pozná. Strach z neznámeho – čo ak by to bolo ešte horšie, toto aspoň poznám a už som zvyknutá – nám často bráni v zmene,“ hovorí jedna z tých odvážnych, Katka. Klišé „zmena je život“ v osudoch týchto žien naozaj znamená zmenu pre kvalitnejší a šťastnejší život. Lebo všetci máme iba jeden.
Kde je dno a kde sú moje hranice?
Kto koľko unesie a vládze, je, samozrejme, veľmi individuálna vec. Ak sa však odvážime trochu generalizovať, dá sa povedať, že ženy v našej kultúre a zemepisných šírkach majú prah bolesti prekliato vysoko a niekedy dokážu ignorovať aj vlastný pud sebazáchovy. „Ja som východniarka, ja znesiem veľa,“ tvrdila o sebe položartom Andrea.
