Sľúbili sme si lásku. Sľúbili sme si podnikať. Snáď Ivan Hoffman odpustí drobnú úpravu v texte jeho hymny Nežnej revolúcie. Jednou z požiadaviek novembra 1989 bola tiež sloboda podnikať.
Popri vznešenejších dôvodoch sa systém zrútil aj pre prázdne regály v obchodoch. Na sociálnych sieťach možno nájsť staré oprášené videá, kde sa predstavitelia komunistických štátnych podnikov absurdne snažia obhájiť, prečo v obchodoch chýbal toaletný papier, plavky či kečup.
Aj v týchto dňoch paradoxne dominujú v médiách správy o „nedostatku vajec“. Úvodzovky sú však namieste. Hoci sa s prázdnymi regálmi namiesto vajec mohli stretnúť viacerí zákazníci, nedostatok sa relatívne rýchlo vyriešil a k dôležitej surovine na pečenie i varenie sa dostali aj zákazníci bez blízkeho vzťahu s vedúcou predajne.
Práve tu sa žiada malý myšlienkový experiment. Ako by asi vyzeral nedostatok vajec spôsobený vtáčou chrípkou za socializmu? A hlavne, ako dlho by trval?
Práve porovnávanie stavu pred novembrom 1989 so súčasnosťou potvrdzuje, že trh často naozaj vyrieši väčšinu problémov. Hoci socialisti to z princípu spochybňujú. Samozrejme, všetko má svoju cenu. Namieste je obava, že cena vajec bude vyššia. V prípade vianočného stola však rozhodne platí, že drahšie koláče sú lepšie ako žiadne koláče.
Podnikať je riziko
Na rozdiel od centrálneho plánovača si podnikateľ zarobí iba v prípade, že bude mať čo a komu predávať. Preto musí počúvať a namiesto výhovoriek hľadať riešenia. Vždy pritom riskuje, že o jeho produkty nebude dostatočný záujem. Ak sa tak stane, čísla sčervenajú a nasledovať môže krach. To je druhá strana každej podnikateľskej mince.
Práve preto je dôležité nájsť tých, ktorí sú ochotní prekročiť svoju komfortnú zónu. Podnikatelia však čoraz viac nezápasia len s konkurenciu, ale predovšetkým s byrokraciou a reguláciou. Tie politici často obhajujú vyššou ochranou spotrebiteľa. Ak však byrokracia obmedzí počet hráčov na trhu, pocíti to práve zákazník negatívne horšími produktmi a službami.
Dôležitým príkladom je finančný sektor. Počet bánk či poisťovní sa každý rok znižuje. Dôvodom sú práve rastúce náklady na reguláciu. Tá má často pôvod v Bruseli, ale takzvaný goldplating, teda sprísňovanie európskych noriem, je slovenskou národnou špecialitou. Niektoré finančné inštitúcie sa zlučujú, iné v snahe ušetriť na administratívnych nákladoch vracajú licencie a začínajú pôsobiť ako pobočky zahraničných inštitúcií. To by rozhodne nemal byť želaný dôsledok regulácie.
