Keď v máji 2022 vo veku nedožitých 63 rokov zomrel Eduard Rada, zakladateľ a spolumajiteľ rodinného pivovaru Erb z Banskej Štiavnice, jeho životné dielo – pivovar, reštaurácia aj ďalšie spoločnosti, ktoré ich rodinná firma desaťročia budovala, sa na krátky čas ocitli v neistote. Všetko, čo vytvoril, však vďaka pevným základom – a silným ženám po jeho boku – ustálo aj toto turbulentné obdobie.
Bez debaty to bolo mimoriadne náročné. Radovci v najťažšom období práve finalizovali posledný veľký projekt Eduarda Radu, rekonštrukciu už štvrtej národnej kultúrnej pamiatky v Banskej Štiavnici, kde vznikol butikový hotel Erb. Otvorili ho v apríli 2022 a stojí len pár krokov od pivovaru s reštauráciou a divadlom, ktorý rozbiehali v roku 2010.
O náhlom a rýchlo postupujúcom ochorení Eduarda Radu mnohí v jeho okolí ani netušili. Dva roky po tejto tragickej udalosti sa jeho manželka Mária Radová spolu s dcérou Máriou Sivákovou a jej manželom Jozefom Sivákom podelili s Forbesom o to, ako ich táto skúsenosť zasiahla, ako zvažovali, či v trojici zvládnu pokračovať vo všetkých aktivitách alebo sa niektorých vzdajú, prečo sa rozhodli vytrvať a aké sú ich plány do budúcnosti.
Vizionár
Sedíme v administratívnej časti pivovaru, v miestnosti, ktorá bola kedysi pracovňou Eduarda Radu a vnútornými dverami je prepojená s pracovňou jeho manželky Márie. Na knižnici v rohu miestnosti stále visí jeho biely plášť so znakom pivovaru Erb a jeho vyšitou menovkou.
„Prišlo to ako blesk z jasného neba,“ spomína si na obdobie spred dvoch rokov vdova po Eduardovi Radovi Mária Radová. „Bol to človek plný elánu a do poslednej chvíle sa nechcel vzdať. Ešte v marci (2022) tu mal celofiremnú poradu, postavil sa pred ľudí, aj keď viem, že už bol veľmi vyčerpaný. Vzdať sa nebolo v jeho povahe.“
Mária Radová priznáva, že dodnes je pre ňu ťažké sa so stratou manžela vyrovnať. „Nikdy by mi nenapadlo, že by môj manžel odišiel tak skoro. Mali sme plány, že si raz možno trochu užijeme, budeme viac cestovať. Už sa to nikdy nestane.“
Miro Nôta
Nová éra. Manažovanie rodinného biznisu, ktorý pozostáva z pivovaru, hotela a reštaurácie, si medzi sebou delia (zľava) Mária Siváková, Mária Radová a Jozef Sivák.
Ako dodáva, jej manžel bol rodený podnikateľ a vizionár. „Ja sa iba snažím pokračovať v tom, čo vybudoval. Vždy som stála po jeho boku a pomáhala mu v podnikaní,“ dodáva.
Okrem toho, že Mária a Eduard Radovci tvorili nerozlučný manželský pár, boli aj silnou dvojicou v biznise, na ktorý mal Eduard talent a nechýbali mu ani nevyhnutné nápady a nadšenie.
Do podnikania sa pustil po páde minulého režimu ako vyštudovaný banský inžinier. Spočiatku sa venoval baníctvu a stavebníctvu a v roku 1993 prevzal upadajúci pivovar vo Vyhniach, ktorý postavil na nohy. V roku 2016 ho pod novým názvom Steiger predal. Popri tom sa venoval aj energetike, Radovci dodnes podnikajú s obnoviteľnými zdrojmi.
Do debaty sa rýchlo zapojí aj dcéra manželov Radovcov Mária Siváková, ktorá sa pridala k rodinnému podnikaniu hneď po ukončení vysokej školy. V spoločnosti Erb pracuje aj jej manžel Jozef Sivák, vo firme začínal ako šéf obchodu. Radovci majú aj druhú dcéru, Luciu, tá sa však do rodinného biznisu aktívne nezapája.
„Musím mamu opraviť. Nie je pravda, že pri otcovi vždy ‚len stála‘. Robila všetko, čo bolo treba, aby sa otcove vízie naplnili. Bez jej podpory v podnikaní a zároveň vytvárania perfektného rodinného zázemia by to otec nezvládol. Chcem, aby to zaznelo. Otec bol vizionár, bavilo ho plánovať, rekonštruovať, budovať, stále potreboval niečo tvoriť. Vždy chcel za sebou vidieť nejaké dielo, niečo kvalitné a hodnotné. To ho napĺňalo.“
Ako priznáva Jozef Sivák, obdobie, keď Eduard Rada ochorel, bolo pre rodinu mimoriadne ťažké a firmy šli na nejaký čas bokom. „Ani sme sa nerozprávali o tom, čo a ako budeme ďalej robiť. V istom momente sme sa naozaj sústredili len na to, ako to celé zvládnuť,“ spomína.
So svokrovcami si podľa jeho slov odjakživa dobre rozumeli a Mária Radová bola vždy financmajstrom. So svojím manželom sa veľmi dobre dopĺňali. „Keď som videl, čo všetko svokra zvláda – starať sa o rodinu, firmu, záhradu, o všetko… Neveril som, ako je to možné,“ hovorí Jozef Sivák.