Hlavné mesto Islandu viedol od roku 2014 jedno celé desaťročie, dnes Dagur B. Eggertsson pôsobí v Reykjavíku ako zástupca starostu. V severskej metropole kládol dôraz na rast, ktorý myslí na potreby všetkých obyvateľov, obzvlášť mladých ľudí.
Na akcii Bratislava Summit, kde ste vystúpili, sa hovorilo o budovaní miest pre deti. Zdá sa mi, že dnes sú deti v uliciach miest viac pod dozorom rodičov, než boli napríklad na prelome 80. a 90. rokov, keď som vyrastal. Je to tak aj v Reykjavíku?
Mám pocit, že ten dozor u nás je len dovtedy, kým sú deti veľmi malé. Keď majú sedem a viac rokov, behajú si voľne po meste vo svojich detských partiách.
Zohráva v inom prístupe úlohu aj mentalita?
To, čo popisujete, sa deje v mnohých mestách v rôznych krajinách, nielen na Slovensku, no my zrejme máme kultúrne trochu iný prístup. Občas vnímam, že keď sa nejakí rodičia s malými deťmi prisťahujú na Island, bývajú prekvapení úrovňou slobody pohybu našich detí. Je napríklad celkom normálne, že už do prvej triedy do základnej školy chodievajú samé. Naše mesto totiž vnímame ako veľmi bezpečné miesto.
Mal Reykjavík vždy takúto povesť?
Práveže nie. Ešte v 90. rokoch to bolo mesto s najvyšším počtom mladých ľudí, ktorí pijú, fajčia a užívajú drogy. To sa počas 21. storočia celkom zmenilo aj vďaka programom, ktoré boli zamerané na deti a tínedžerov. Napríklad sme hrdí na to, že dnes máme vo všetkých štvrtiach športoviská a veľmi vysokú účasť detí v športových kluboch, v umeleckých školách a iných mimoškolských programoch.
Stačí vybudovať ihrisko, či musíte mať aj konkrétny plán, ako deti zapojiť do pravidelného športovania?
Mať ihrisko nestačí, preto podporujeme športové kluby a ich trénerov. Už päťročné deti napredujú pod dohľadom certifikovaných odborníkov. Tréningy majú tri a viackrát do týždňa, dokonca aj tie mladšie deti.
