Možno neviete, že aj pasta, ktorou ste si dnes ráno umývali zuby, je naplnená v tube vyrobenej v slovenskej fabrike. Vyrobili aj takú, ktorej obsah dokážu identifikovať aj zrakovo postihnutí a vyhrali s ňou celosvetovú súťaž.
Farby na vlasy, zubné pasty, krémy, ale aj horčica či iné potravinárske produkty, ktoré dennodenne konzumujeme či spotrebúvame, sa bežne plnia aj do túb.
Rodinná spoločnosť Tubapack, ktorá vznikla na zvyškoch pôvodnej rozsiahlej hlinikárskej výroby v Žiari nad Hronom, sa na konkurenčne silnom poli európskych výrobcov túb presadzuje stále viac.
Forbes Slovensko
Aktuálne sa už radí medzi najväčších výrobcov túb v strednej Európe a k jej zákazníkom patria spoločnosti podnikajúce v kozmetickom, chemickom, potravinárskom či farmaceutickom priemysle. A najnovšie je aj medzi finalistami ocenenia Diamanty slovenského biznisu 2024.
Nemusíme byť najväčší
Pravdou je, že Slovensko je pre nich už dávno primalé. Na lokálny trh dodávajú len zlomok produkcie, až 99 percent z nej smeruje do zahraničia.
„V našej firme máme motto, že nemusíme byť najväčší, aby sme boli najlepší. Náš cieľ do budúcnosti je stať sa preferovaným partnerom výrobcov na trhoch strednej a západnej Európy,“ hovorí Richard Pittner, riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Tubapack.
Miro Nôta
Vo vedení spoločnosti sú spolu s Richardom Pittnerom aj jeho súrodenci Radovan Pittner a Beata Javorská. Transformáciu pôvodnej tubárne, ktorá je súčasťou rozsiahleho areálu bývalého Závodu Slovenského národného povstania (ZSNP) v Žiari nad Hronom, započali aj s pomocou svojho otca Jozefa Pittnera, niekdajšieho riaditeľa ZSNP, začiatkom tretieho milénia.
Firmu kúpili v roku 2006 v zlom stave, reštart fabriky si vyžadoval výrazné investície do zariadení aj infraštruktúry, k čomu im čiastočne dopomohli aj európske fondy. V súčasnosti majú však už stovky zákazníkov, 230 zamestnancov a tržby presahujúce 25 miliónov eur.
Dlhá história
ZSNP ako podnik na výrobu a spracovanie hliníka vznikol začiatkom päťdesiatych rokov. Pôvodný rozsiahly závod, kde pri výrobe hliníka vo viacerých vedľajších výrobách pracovali tisícky zamestnancov, je v súčasnosti rozdelený do množstva firiem, ktoré už sú v rukách súkromných majiteľov.
