Ekonomiky Španielska, Grécka a Portugalska, ktoré pred 15 rokmi tvrdo zasiahla európska dlhová kríza, v súčasnosti dosahujú lepšie výsledky ako severné krajiny vďaka oživeniu cestovného ruchu.
Tieto tri krajiny museli začiatkom tohto desaťročia pretrpieť tvrdé úsporné opatrenia. Ich realizáciu im naordinovali partneri z Európskej únie (EÚ), ktorí považovali za príčinu ich ekonomických problémov fiškálnu laxnosť a slabú konkurencieschopnosť.
2 min
2 min
Bitcoin pokračuje v raste, jeho cena sa dostala nad 80-tisíc dolárov
2 min
2 min
Ani 15. september nebude dňom pracovného pokoja, zamestnancom patrí príplatok
2 min
2 min
Lego výrazne zvýšilo zisk. Za prvý polrok zarobilo 1,15 miliardy eur
2 min
2 min
Nemecké strojárske firmy varovali pred nedostatkom plynu počas zimných mesiacov
2 min
2 min
Trump chce od roku 2027 zaviesť 50-percentné clá na kanadskú oceľ aj autá
2 min
2 min
Čínsky ropný koncern Sinopec zvýšil polročný zisk, pomohli mu vyššie ceny ropy
3 min
3 min
Zamestnávatelia vítajú plán vlády zrušiť transakčnú daň. Je to však len zrušenie deštrukcie, vravia
3 min
3 min
Nórsko chce ťažiť plyn a ropu v Arktíde aj napriek moratóriu požadovanom Bruselom
2 min
2 min
Spoločnosť Shein si od vstupu na burzu sľubuje ohodnotenie na 27 miliárd dolárov
1 min
1 min
Energie na burzách zdraželi, plyn opäť prekonal dvojročné maximum
2 min
2 min
EÚ zvažuje mimoriadnu daň z rekordných ziskov ropných spoločností. Ministri žiadajú spoločný postup
2 min
2 min
Volkswagen je uprostred obrovskej krízy, tvrdí jeho šéf. Koncern chystá najväčšiu transformáciu v histórii
4 min
4 min
Slováci investujú viac než Česi. S vekom rastie aj suma, ktorú si odkladajú
3 min
3 min
Wall Street v závere týždňa ožila, no hlavné americké indexy zaznamenali straty
2 min
2 min
Poľská centrálna banka zvýšila zlaté rezervy, tempo rastu výrazne spomalila
Od skončenia pandémie sa však „situácia zmenila“, uviedol ekonóm bruselského think tanku Bruegel Zsolt Darvas. „Dnes tieto krajiny rastú rýchlejšie ako priemer EÚ a už nie sú vnímané ako čierne ovce.“ TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Hrubý domáci produkt (HDP) Španielska v minulom roku stúpol o 2,5 percenta, HDP Portugalska o 2,3 percenta a Grécka o 2,0 percentá. Na porovnanie, rast celej EÚ dosiahol 0,4 percent, pričom nemecká ekonomika klesla o 0,3 percent a z veľkých svetových ekonomík zaznamenala v roku 2023 najslabší výkon.
Medzinárodný menový fond (MMF) prognózuje, že tieto tri krajiny budú aj v tomto roku naďalej dosahovať lepšie výsledky, hoci sa tempo ich expanzie spomalí. MMF počíta v tomto roku s nárastom španielskej ekonomiky o 2,4 percenta, portugalskej o 1,7 percenta a gréckej o 2,0 percenta.
Vzkriesený cestovný ruch aj pomoc EÚ
Podľa ekonómov je hlavnou príčinou tohto obratu výrazné oživenie cestovného ruchu, ktorý sa po zrušení pandemických reštrikcií v minulom roku dostal na rekordnú úroveň. Tento sektor je pre tieto tri krajiny kľúčový, keďže tvorí takmer 25 percent gréckej ekonomiky a 12 percent ekonomiky Portugalska a Španielska.
Tieto krajiny takisto výrazne profitujú z masívneho Plánu obnovy EÚ, ktorý je určený na podporu ekonomík po pandémii. Veľká časť z tohto programu, ktorý je kombináciou grantov a pôžičiek výmenou za štrukturálne reformy, smeruje práve do južných krajín.
Španielsko, ktoré je po Taliansku najväčším príjemcom prostriedkov z programu, doteraz získalo z plánu obnovy 38 miliárd eur, Grécko 15 miliárd eur a Portugalsko 8 miliárd eur. Tieto tri krajiny takisto vyvinuli „veľké úsilie, aby zvýšili atraktivitu svojich ekonomík“ prostredníctvom štrukturálnych reforiem.
Vďaka tomu vzrástla ich konkurencieschopnosť a zlepšila sa situácia na ich trhoch práce, uviedol Darvas. Reformy pomohli prilákať zahraničné investície, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cloud computingu.
Rýchly rast v týchto troch krajinách je však čiastočne dobiehaním prudkého poklesu HDP počas finančnej krízy. Napríklad HDP Grécka sa prepadol o 25 percent. Hoci vo všetkých týchto krajinách nezamestnanosť klesla, jej miera v Grécku a Španielsku stále presahuje 11 percent, čo je výrazne nad priemerom EÚ na úrovni 5,9 percent.
Aj bývalý európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn pre agentúru AFP povedal, že „deficity a úrovne dlhu zostávajú v niektorých prípadoch vysoké“, hoci „rozdiely medzi krajinami eurozóny sa v porovnaní so situáciou spred 10 rokov znížili“.
Darvas dodal, že „konvergencia“ juhoeurópskych krajín so severnými „bude pravdepodobne pokračovať“, aj keď pomalším tempom. Španielsko, Portugalsko a Grécko majú podľa neho pred sebou ešte veľa práce.
