Harry Gold bol všelikým – neúspešným chemikom, vzorným študentom, pomstychtivým synom, zapáleným záchrancom utláčaného ľudu, no predovšetkým spoľahlivým špiónom v službách Sovietskeho zväzu.
Dvojica vyzerala ako zo scénky vo varieté – boli ako dva komické protiklady. Jeden z nich bol chudý, škrobený, mal okuliare a plešivel. Prišiel so štrnganím na otlčenom modrom Buicku.
Keď zaparkoval na mieste stretnutia v Santa Fe, jeho partner – nízky, zaguľatený a zavalitý – vystúpil z tieňa pri kostole a nasadol na sedadlo spolujazdca. Auto sa okamžite pohlo ďalej, odhrkotalo ku kraju mesta a potom hore do hôr.
Bol teplý septembrový večer roku 1945. Po zaparkovaní zostali dvaja muži sedieť v aute, rozprávali sa, akoby boli starí kamaráti a pozerali na svetlá mesta rozprestierajúceho sa pod nimi.
Púšť nakoniec vychladla a oni sa vydali späť do Santa Fe. Škrobený chlapík tesne pred rozlúčkou podal pasažierovi balíček papierov. Vrúcne si potriasli rukami a napriek sľubom, že sa ešte navštívia, vedeli, že toto je asi ich posledná schôdzka.
Prečítajte si úryvok z knihy Nehanebné skutky a tiež vraždy, podvody, sabotáže a šialené pokusy spáchané v mene vedy, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
Náročná misia
Auto odhrmotalo preč a bacuľatý muž sa vliekol k autobusovej stanici. Pohyboval sa ako človek s plochými nohami, počas chôdze otáčal hlavou a prezeral si okolité tváre. Na stanici si sadol na lavičku a snažil sa čítať knihu – Veľké nádeje od Charlesa Dickensa.
Myseľ mu však zamestnával balíček s papiermi, ktorý ani raz nepustil zo zovretia. Taktiež stále vyskakoval a pozoroval davy okolo seba zo strachu, že ho niekto sleduje. Na nervozitu mal dobrý dôvod. Bol to sovietsky špión a balík obsahoval náčrty atómovej bomby.
Autobusom dorazil do Albuquerque, potom nasadol na lietadlo do Kansas City, kde sa vybral na železničnú stanicu. Tam si všimol, ako sa postaršia žena s vnukom s námahou snažia napratať batožinu do jeho vlaku.
Všetci ostatní ich míňali, a tak sa zastavil, pomohol im s batožinou a uistil sa, že majú pohodlie. Tento dobrý skutok ho, žiaľ, stál miesto na sedenie, takže celú cestu do Chicaga musel sedieť na kufri.
