Verejné financie skončia tento rok so schodkom na úrovni 6,85 percenta hrubého domáceho produktu. V porovnaní s rozpočtom na tento rok, ktorý bol schválený s deficitom 6,44 % percenta, je to viac o 0,41 percenta alebo 412 miliónov eur.
Dôvodom je najmä legislatíva, ktorú prijali poslanci v Národnej rade SR bez riadneho legislatívneho procesu, pričom rozpočet s takýmito výdavkami nepočítal. Vyplýva to zo správy o očakávanom skutočnom vývoji verejných financií za rok 2023, ktorú v utorok zverejnilo Ministerstvo financií SR.
3 min
3 min
Príjmy Ruska z ropy a plynu v prvom polroku klesli o 22,7 percenta
4 min
4 min
Írsko prevzalo rozpočtový hlavolam. Do Vianoc čaká Brusel tvrdý boj o 1,73 bilióna eur
2 min
2 min
Nemecké automobilky majú ďalší problém. Volkswagen prepustí 100-tisíc ľudí
3 min
3 min
Šesť hodín bez pomoci. Porota rozhodla o zodpovednosti po smrti Petra Kellnera
2 min
2 min
Tesla prekvapila rekordným štvrťrokom. Predaj výrazne prekonal očakávania analytikov
3 min
3 min
Vinci Construction CS vlani zvýšila zisk pred zdanením o 47 percent, výnosy vzrástli na 35 miliárd
2 min
2 min
Nezamestnanosť v Európe bez väčších zmien. Výnimkou je trh práce mladých do 25 rokov
4 min
4 min
AI, čipy a Ázia valcujú trhy. Kde investori zarobili najviac v prvej polovici roka
3 min
3 min
Súd EÚ potvrdil rekordnú pokutu pre Google. Za zneužívanie Androidu zaplatí 4,125 miliardy eur
2 min
2 min
OpenAI zvažuje odovzdať americkej vláde päťpercentný podiel. Chce si zlepšiť vzťahy s Trumpom
2 min
2 min
Najznámejšia kryptomena bitcoin sa prepadla najnižšie za 21 mesiacov
3 min
3 min
Rusko uzavrelo hraničné priechody pre vlaky s Estónskom, Lotyšskom a Fínskom. Nevieme, čo tým sleduje
2 min
2 min
Google má podľa súdu zaplatiť firme PriceRunner odškodné 1,26 miliardy eur
3 min
3 min
Konsolidovaný zisk Agrofertu vlani klesol o 4,9 miliardy na 2,2 miliardy korún
2 min
2 min
Inflácia v eurozóne v júni klesla na 2,8 percenta. Slovenská je na 3,5 percenta, ale klesla tiež
Menej za energie
Pozitívny vplyv na rozpočet na úrovni 0,98 percenta HDP bude mať nižšia potreba financovania pomoci v súvislosti s rastom cien energií, ako sa pôvodne predpokladalo, konštatuje v správe rezort financií.
Naopak, negatívom na úrovni -1,03 percenta HDP je krytie zvýšených nárokov na rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou parlamentom a vládou, z čoho presunutá valorizácia dôchodkov zo začiatku budúceho roka na tento rok predstavuje -0,43 percenta HDP. Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na schodok na úrovni -0,36 percenta HDP.
Nižšie ako očakávané budú tento rok výdavky v súvislosti s nárastom cien energií. Kým rozpočet počítal s prostriedkami na úrovni 3,4 miliardy eur, skutočné výdavky z národných zdrojov podľa aktuálneho odhadu dosiahnu približne 2,22 miliardy eur. Okrem toho sa predpokladá použitie prostriedkov z eurofondov na úrovni 594 miliónov eur.
Legislatívna smršť
„Úsporu na strane výdavkov štátneho rozpočtu však nemožno očakávať. Bude totiž potrebné zabezpečiť financovanie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou v Národnej rade a vládou SR vo výške 720 miliónov eur, ako aj zvýšenej platby za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 340 miliónov eur v dôsledku akútnej situácie vo verejnom zdravotnom poistení,“ priblížil rezort financií.
Legislatívna smršť v parlamente mala podľa ministerstva financií za dôsledok ťarchu na verejné financie, ktorá skoro dvojnásobne prevyšuje rezervy na riešenie vplyvov očakávaných legislatívnych zmien. Rozpočet musí totiž v tomto roku zabezpečiť financovanie pre prijaté opatrenia v objeme takmer 1,6 miliardy eur. Zahŕňajú napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov vo výške 524 miliónov eur. Príslušná rezerva v rozpočte bola pritom necelých 860 miliónov eur.
Hrubý verejný dlh bude nižší
„Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2023 na úrovni 434 miliónov eur. Ide najmä o výpadok odvodových príjmov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní či zvýšenie daňového bonusu na dieťa,“ dodalo ministerstvo.
Hrubý verejný dlh v roku 2023 dosiahne podľa aktuálneho odhadu 57,1 percenta HDP, o necelé dva percentuálne body menej oproti predpokladom rozpočtu. Stále sa však udrží v najprísnejšom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Hlavným dôvodom nižšieho než očakávaného zadlženia verejnej správy sú nižšie hotovostné schodky štátneho rozpočtu v minulom a aktuálnom roku.
