Slovenská domácnosť minie na potraviny takmer 20 percent svojich výdavkov. Napriek ich rastúcim cenám a snahe domácností o šetrenie priemerný Slovák ročne vyprodukuje asi 100 kilogramov potravinového odpadu. Problémom je aj ich správne odseparovanie, uvádza nová analýza od Wood & Company.
„Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. Naopak, v chudobnejších krajinách sa rieši ich nedostatok,“ vysvetľuje analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Najdrahšie z V4
Priemerná európska domácnosť minie na jedlo podľa Eurostatu 15 percent svojho rozpočtu. Na Slovensku je to takmer 20, aj keď sú ceny potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku siedme najnižšie z členských krajín EÚ. K európskemu priemeru sa však postupne približujeme.
Za prvých 9 mesiacov tohto roka dosiahla priemerná inflácia potravín 15,7 percenta, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali až 23,3 percenta.
„Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse,“ hovorí analytička.
V priemere lacnejšie nakúpime aj u našich susedov z V4. V Česku o 6 percent, v Maďarsku o 11 a v Poľsku až o 24 percent.
Obed nie je samozrejmosťou
Napriek zdražovaniu pripadne na jedného Slováka ročne v priemere 100 kilogramov potravín po dátume spotreby a potravinových zvyškov. Ich hodnota sa pohybuje okolo 100 až 150 eur. To predstavuje 0,27 kg denne.
2 min
2 min
Secondhand s knihami zažíva boom. Knihobot vlani predal 4,8 milióna kníh
1 min
1 min
Firmy sú opäť opatrnejšie. Dôvera v slovenskú ekonomiku v júni oslabila
2 min
2 min
Samsung a SK Hynix budujú čipové impérium. Južná Kórea chce byť svetovou jednotkou v AI
2 min
2 min
Rana pre Rusko. Putin priznal nedostatok paliva v niektorých ruských regiónoch
3 min
3 min
Technologické giganty vykupujú čipy. Podľa odborníkov môžu počítače a mobily zdražieť až o stovky eur
2 min
2 min
Trumpova vláda rieši zákaz pre Anthropic. Vráti sa model Fable 5?
1 min
1 min
Japonsko má virtuálnu policajtku, na starosti má špeciálnu agendu
2 min
2 min
Americké akcie zakončili týždeň poklesom, oslabil aj dolár
2 min
2 min
Trump sa opäť vyhráža: 100-percentné clo na toho, kto zavedie daň z digitálnych služieb
2 min
2 min
Aktíva fondu J&T Arch v prvom štvrťroku stúpli o 120 miliónov na 8,5 miliardy
2 min
2 min
Duslu sa vlani darilo, dosiahlo zisk 10 miliónov
3 min
3 min
Maďarsko chce splniť podmienky na prijatie eura okolo roku 2030, povedal premiér
2 min
2 min
China Eastern si objednali od Airbusu 25 lietadiel A330neo pre diaľkové trasy
2 min
2 min
Krym, ktorý zápasí s nedostatkom pohonných hmôt, vyhlásil núdzový režim
3 min
3 min
Skupina Foxconn chce vstúpiť na európsky trh s elektromobilmi, má deväť modelov
Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Tieto čísla sú o to alarmujúcejšie, že podľa analýzy Wood & Company poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou až pre 12 percent Slovákov. Tento problém sa najviac týka osamelých starších ľudí, ale aj domácností s jedným dospelým a viacerými deťmi.
„Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, keďže podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 percent obyvateľov,“ hovorí analytička Eva Sadovská
Separovanie nefunguje
Nejde však len o ekonomický problém. Kuchynský biologický odpad je pri jeho skládkovaní významným tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom ovzdušia. V snahe o jeho oddelenie od ostatného komunálneho odpadu zaviedli samosprávy jeho separovaný zber pred vyše rokom. Podľa analýzy Zväzu odpadového priemyslu to však nestačí.
„Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí a s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov,“ uvádza Eva Sadovská z Wood & Company. „Podľa prepočtov na jedného obyvateľa pripadalo ročne 13 kilogramov vytriedeného kuchynského bioodpadu. Je to iba 11 % z celkového potenciálu Slovenska.“
Čo s vyzbieraným bioodpadom?
S výsledkami nie sú spokojné ani samosprávy. Priemerná cena za 1 tonu takéhoto vyzbieraného a spracovaného odpadu totiž pre ne predstavuje náklady vo výške 342 eur. Pri bežnom komunálnom odpade sa náklady pohybujú na úrovni 65 až 75 eur.
„Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach alebo na skládkach,“ hovorí Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
„Zároveň pre chýbajúce zariadenia, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ dodáva Chovanec.
